všetky novinky Novinky

všetky články Články






Poskytovanie príspevku na rekreáciu zamestnancov


9.10.2019

V nadväznosti na pripravovaný seminár z pracovného práva Vám dávame do pozornosti zákonnú povinnosť zamestnávateľov poskytovať príspevok na rekreáciu zamestnancov. Napriek skutočnosti, že uvedená práva úprava bola zavedená s účinnosťou od 1. 1. 2019, medzi zamestnávateľmi táto téma stále budí zvýšenú pozornosť s ohľadom na viaceré otvorené právne otázky, ktoré priniesla aplikačná prax.

V súlade s ustanovením § 152a Zákonníka práce má zákonnú povinnosť poskytnúť príspevok na rekreáciu iba zamestnávateľ, ktorý zamestnáva viac ako 49 zamestnancov (t. j. zamestnávateľ, ktorý zamestnáva aspoň 50, resp. viac zamestnancov v pracovnom pomere). Počet zamestnávaných zamestnancov rozhodný pre určenie, či zamestnávateľ má povinnosť poskytovať svojim zamestnancom príspevok na rekreáciu, je priemerný evidenčný počet zamestnancov za predchádzajúci kalendárny rok. V prípade, ak zamestnávateľ zamestnával v predchádzajúcom kalendárnom roku menej ako 50 zamestnancov (napr. 49 zamestnancov), v roku 2019 zamestnávateľ nemá povinnosť poskytnúť zamestnancom príspevok na rekreáciu, a to aj v prípade, ak v tomto roku zamestnáva 50, resp. viac zamestnancov (povinnosť poskytnúť príspevok na rekreáciu vznikne až v nasledujúcom kalendárnom roku).

Avšak, príspevok na rekreáciu podľa § 152a Zákonníka práce môže za rovnakých podmienok a v rovnakom rozsahu poskytnúť zamestnancom aj zamestnávateľ, ktorý zamestnáva menej ako 50 zamestnancov. Zamestnávateľ však už v takomto prípade ale nemá zákonnú povinnosť príspevok na rekreáciu poskytovať.

Oprávneným zamestnancom bude každý zamestnanec, ktorého pracovný pomer u zamestnávateľa trvá nepretržite najmenej 24 mesiacov, a to bez pohľadu na skutočnosť, či v rámci tohto obdobia došlo napr. k zmene pracovného pomeru uzatvoreného na dobu určitú na pracovný pomer uzatvorený na neurčitý čas. Na poskytnutie príspevku nemá zároveň vplyv aktuálny právny status zamestnanca v danom pracovnom pomere, t. j. o príspevok na rekreáciu môžu požiadať zamestnávateľa aj zamestnanci, ktorí čerpajú materskú, prípadne rodičovskú dovolenku, či dokonca zamestnanci, ktorí sú na „neplatenom voľne“ a pod. Je preto možné očakávať, že v praxi bude táto problematika do budúcna vyvolávať viaceré aplikačné otázniky.

V zmysle platnej právnej úpravy má zamestnávateľ právnu povinnosť poskytnúť príspevok na rekreáciu iba v prípade, ak zamestnanec zamestnávateľa o príspevok na rekreáciu požiada. Súhlas či nesúhlas zamestnávateľa s poskytnutím príspevku na rekreáciu je právne irelevantný. Na druhej strane, zamestnávateľ nemá povinnosť poskytnúť zamestnancovi príspevok na rekreáciu v prípade, ak o príspevok zamestnanec zamestnávateľa nepožiadal.

Zamestnávateľ má povinnosť poskytnúť zamestnancovi príspevok na rekreáciu výlučne v prípade, ak výdavky zamestnanca na rekreáciu sú oprávnené. Čo možno považovať za oprávnené výdavky upravuje § 152a ods. 4 Zákonníka práce:

Oprávnenými výdavkami sú preukázané výdavky zamestnanca na:

  1. služby cestovného ruchu spojené s ubytovaním najmenej na dve prenocovania na území Slovenskej republiky,
  2. pobytový balík obsahujúci ubytovanie najmenej na dve prenocovania a stravovacie služby alebo iné služby súvisiace s rekreáciou na území Slovenskej republiky,
  3. ubytovanie najmenej na dve prenocovania na území Slovenskej republiky, ktorého súčasťou môžu byť stravovacie služby,
  4. organizované viacdenné aktivity a zotavovacie podujatia počas školských prázdnin na území Slovenskej republiky pre dieťa zamestnanca navštevujúce základnú školu alebo niektorý z prvých štyroch ročníkov gymnázia s osemročným vzdelávacím programom; za dieťa zamestnanca sa považuje aj dieťa zverené zamestnancovi do náhradnej starostlivosti na základe rozhodnutia súdu alebo dieťa zverené zamestnancovi do starostlivosti pred rozhodnutím súdu o osvojení alebo iné dieťa žijúce so zamestnancom v spoločnej domácnosti.

Oprávnenými výdavkami sú aj preukázané výdavky zamestnanca na manžela, vlastné dieťa, dieťa zverené zamestnancovi do náhradnej starostlivosti na základe rozhodnutia súdu alebo dieťa zverené zamestnancovi do starostlivosti pred rozhodnutím súdu o osvojení a inú osobu žijúcu so zamestnancom v spoločnej domácnosti, ktorí sa so zamestnancom zúčastňujú na rekreácii. Do budúcna sa pritom uvažuje aj nad rozšírením okruhu oprávnených osôb.

Za oprávnené výdavky možno považovať len výdavky na rekreáciu na území Slovenskej republiky, t. j. zamestnávateľ nemá povinnosť preplatiť zahraničné rekreačné pobyty. Oprávnené výdavky zákonodarca vymedzuje pomerne široko, pravdepodobne so zámerom pokryť čo najviac druhov/typov rekreačných pobytov. Avšak, takéto vymedzenie oprávnených výdavkov je do značnej miery vágne. Zákonodarca najmä bližšie nevymedzuje pojem „služby cestovného ruchu“, čo môže v aplikačnej praxi spôsobiť problémy. Zákon však medzi oprávnené výdavky zaraďuje aj služby, ktoré súvisia s ubytovaním, medzi ktoré možno zaradiť napr. wellness, poplatok za využitie bazéna či lyžiarsky lístok (skipas) a pod.

Príspevok na rekreáciu sa poskytuje zamestnancovi vo výške max. 55 % oprávnených výdavkov, ktoré zamestnanec vynaložil na rekreáciu v rámci jedného kalendárneho roka, najviac však vo výške 275,- eur za príslušný kalendárny rok. Počet rekreačných pobytov absolvovaných zamestnancom a/alebo oprávnenou osobou za príslušný kalendárny rok nemá vplyv na výšku príspevku zamestnávateľa na rekreáciu zamestnanca.

Ak nebol príspevok na rekreáciu poskytnutý prostredníctvom rekreačného poukazu, zamestnanec preukáže zamestnávateľovi oprávnené výdavky najneskôr do 30 dní odo dňa skončenia rekreácie predložením účtovných dokladov, ktorých súčasťou musí byť označenie zamestnanca. Zamestnávateľ poskytne zamestnancovi príspevok na rekreáciu po predložení účtovných dokladov v najbližšom výplatnom termíne určenom u zamestnávateľa na výplatu mzdy, ak sa zamestnávateľ nedohodne so zamestnancom inak. Ak nebol príspevok na rekreáciu poskytnutý prostredníctvom rekreačného poukazu, na žiadosť zamestnanca sa príspevok na rekreáciu, ktorá začala v jednom kalendárnom roku a nepretržite trvá v nasledujúcom kalendárnom roku, bude považovať za príspevok na rekreáciu za kalendárny rok, v ktorom sa rekreácia začala.

Zamestnávateľ môže rozhodnúť, že príspevok na rekreáciu poskytne zamestnancovi prostredníctvom rekreačného poukazu. Pri poskytovaní príspevku na rekreáciu prostredníctvom rekreačného poukazu na základe zmluvy s vydavateľom rekreačného poukazu je výška poplatku za sprostredkovanie služieb zákonom limitovaná na maximálne 3 % z hodnoty rekreačného poukazu.

Zamestnanec môže za kalendárny rok požiadať o príspevok na rekreáciu len u jedného zamestnávateľa. Záverom je dôležité zdôrazniť, že zamestnanca, ktorý požiada o príspevok na rekreáciu, nemožno žiadnym spôsobom znevýhodniť v porovnaní so zamestnancom, ktorý o tento príspevok nepožiada.

S ohľadom na komplexnosť problematiky príspevkov na rekreáciu, ako aj s tým spojenú zvýšenú administratívnu záťaž zamestnávateľov sa odporúča upraviť pravidlá a postup pri poskytovaní príspevkov na rekreáciu zamestnancov vo vnútornom predpise zamestnávateľa. Prípravu takého dokumentu odporúčame zveriť kvalifikovaným právnym poradcom, resp. advokátom.

Ak je pre Vás problematika pracovného práva aktuálna, budeme sa tešiť na Vašu účasť na našom odbornom seminári, ktorý sa uskutoční dňa 14. 11. 2019. Téma seminára znie: „Právne minimum z pracovného práva pre personalistov, mzdárov a HR“.

Článok pre Vás pripravili:
JUDr. PhDr. Michal Kočiš, PhD. LL.M.
Mgr. Juraj Kočiš, LL.M.

www.kocispartners.sk



sfera
Portál
Špeciálne semináre
Newsletter
RSS kanály
Novinky
Kontaktné údaje
Napíšte nám
Semináre
Účtovníctvo a dane
Energetika
Archív
Fotogaléria
Informácie
Ochrana osobných údajov
Všeobecné obchodné podmienky
Využívanie súborov cookies
 

Používaním týchto stránok súhlasíte s používaním cookies, pomocou ktorých vylepšujeme naše služby. Viac informácií OK