17. 10. 2018
Zo života účtovníka: Daňová uznateľnosť raňajok
Zamestnanec firmy bol na služobnej ceste. Onedlho pristála na stole v učtárni faktúra z hotela za poskytnuté ubytovanie a raňajky. Obidve položky boli uvedené na faktúre samostatne. Keďže ako účtovník som podobné záležitosti riešila už pred mnohými rokmi, uvedomila som si fakt, že si nie som celkom istá, v akej výške môžem raňajky uznať za daňovo uznaný náklad, či vôbec mám nárok na odpočet DPH z tejto položky, a ak áno, tak v akej výške.
Nárok na DPH za ubytovanie a daňová uznateľnosť tohto nákladu nebol problém. Ale ako je to s raňajkami?
Ako prvé som si overovala právny stav veci a zistila som, že v skutočnosti existujú rôzne názory na jeho riešenie.
ČO HOVORÍ ZÁKON?
- Zákon o DPH 222/2004 Z. z.
- Zápis z 11. zasadnutia Komisie na zabezpečenie jednotného metodického výkladu za oblasť dane z pridanej hodnoty konaného dňa 29. júna 2010
- Metodický pokyn k oprávnenosti uplatňovania odpočtu dane z pridanej hodnoty z nakúpených pohonných látok
Pokiaľ spoločnosť objednáva ubytovanie a stravovanie pre svojich zamestnancov na služobnej ceste, ide vlastne o nákup tovarov a služieb pre účely svojho podnikania. Ministerstvo financií SR (ďalej MF SR) vychádza pri posudzovaní nároku na odpočet DPH z prijatých tovarov a služieb v posudzovanom prípade z nasledujúcich rozhodnutí ESD.
V zákone č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov sú podmienky pre odpočet dane ustanovené v § 49 až 51.
Pri posúdení nároku na odpočet DPH pri cestovných výdavkoch MF SR vychádza predovšetkým z rozsudku ESD C-338/98 (EK/Holandsko) a z rozsudku C-165/86 (Intiem), keďže smernica 2006/112/ES nedáva na túto otázku jednoznačnú odpoveď.
- V rozsudku C-338/98 Súdny dvor uvádza, že pre posúdenie odpočtu dane je potrebné skúmať, či sú splnené podmienky vzniku a rozsahu práva na odpočet DPH v zmysle článku 17 ods. 1 a 2 a čl. 18 ods. 1 písm. a) šiestej smernice, ktorými sú:
- Plnenie je poskytnuté zdaniteľnej osobe inou zdaniteľnou osobou, pričom za zdaniteľnú osobu sa nepovažuje podľa článku 4 smernice zamestnanec zdaniteľnej osoby. Zdaniteľná osoba musí mať faktúru alebo dokument slúžiaci ako faktúra, ktorý mu bol vystavený zdaniteľnou osobou.
- Ak uvedené podmienky nie sú splnené, nemôže si zamestnávateľ uplatniť právo na odpočet DPH. To znamená, že ak je objednávateľom služby alebo tovaru (ktoré sú cestovnými výdavkami) zamestnanec, právo na odpočítanie DPH zamestnávateľovi nevzniká, pretože nie sú splnené uvedené podmienky pre odpočítanie dane.
- Z rozsudku Súdneho dvora C-165/86 (Intiem) vyplýva, že ak zamestnávateľ, zdaniteľná osoba na základe dohody s jedným zo zamestnancov a s inou zdaniteľnou osobou, dodávateľom, dá dodať na svoj účet tovar pre tohto zamestnanca, ktorý ho využíva výlučne pre účely firmy zamestnávateľa, a keď zamestnávateľ dostane od dodávateľa za tieto dodania faktúry s daňou za dodaný tovar, ustanovenia článku 11 odsek 1 písm. a) druhej smernice a ustanovenie článku 17 ods. 2 písm. a) šiestej smernice v oblasti DPH sa musia interpretovať v tom zmysle, že zamestnávateľ môže odpočítať daň z pridanej hodnoty, ktorá je voči nemu uplatnená inou zdaniteľnou osobou. Na základe uvedeného rozsudku zamestnávateľ si môže uplatniť právo na odpočet DPH z cestovných výdavkov v prípade, ak je sám zamestnávateľ objednávateľom služby alebo tovaru (t. j. je v právnom vzťahu s poskytovateľom služby alebo dodávateľom tovaru, ktorí sú platiteľom DPH) a dodávateľ služby alebo tovaru vyhotoví faktúru pre zamestnávateľa.
11. Zasadnutie komisie na zabezpečenie jednotného metodického výkladu za oblasť dane z pridanej hodnoty konaného dňa 29. júna 2010 prijalo tieto závery :
V súvislosti s odpočítaním DPH, ktorá sa týka plnení predstavujúcich cestovné výdavky, zamestnávateľ (platiteľ DPH) použije 2 postupy:
- Zamestnávateľ nemá právo na odpočet dane zo služieb a tovarov, ktoré vo svojom mene a na svoj účet prijal zamestnanec. V danom prípade zamestnancovi platí zamestnávateľ náhradu výdavkov spojených s pracovnou cestou. Tieto výdavky sa účtujú na účte 512.
- Zamestnávateľ má právo na odpočet dane, ak vo svojom mene a na svoj účet prijal plnenia poskytnuté iným platiteľom dane, ktoré súvisia s pracovnou cestou zamestnanca. Faktúra musí byť vyhotovená pre zamestnávateľa. Výdavky účtuje zamestnávateľ na účte 518. Podmienky, ktoré musia byť splnené pre odpočet DPH:
- Existuje právny vzťah medzi zamestnávateľom (platiteľom DPH) a poskytovateľom služby (platiteľom DPH).
- Faktúra za poskytnutie služby je vyhotovená na zamestnávateľa (IČ DPH zamestnávateľa).
Ďalej Zákon o DPH v § 49 Odpočítanie dane platiteľom ods. 7 hovorí:
- Platiteľ nemôže odpočítať daň pri:
- kúpe tovarov a služieb na účely pohostenia a zábavy.
RIEŠENIE:
Najprv som si overila, či faktúra má všetky náležitosti požadované zákonom o DPH. Mala. Bola vystavená na našu spoločnosť, a nie na zamestnanca. Zamestnanec si ju nezúčtoval prostredníctvom cestovných náhrad a účtovali sme o nej ako o poskytnutých službách našej firme na účte 518 služby.
Zamestnancovi sme krátili cestovné náhrady z položky stravné vo výške 25 %, nakoľko bol na služobnej ceste 24 hodín v zmysle Zákona o cestovných náhradách. Podarilo sa mi zistiť, že nie je nárok na odpočet DPH z poskytnutých raňajok. Daňovo uznaný náklad je iba vo výške, o ktorú ste krátili stravné zamestnancovi. Z uvedeného vyplýva, že daňovo neuznané náklady na raňajky vrátane DPH budete účtovať na účet 513.
Viem, že tieto položky netvoria vysokú čiastku nákladov firiem a nároku na odpočet DPH. Z tohto pohľadu sa jedná o zanedbateľné čiastky, ale naozaj ma zaujímalo, ako správne postupovať. Možno vám táto moja skúsenosť pomôže pri riešení uvedeného problému, ale minimálne vám urýchli rozhodovanie.
Aby sme obsiahli celkovú problematiku tohto prípadu, zostala nám ešte jedna nezodpovedaná otázka. Ako posudzovať z hľadiska zdanenia zamestnanca fakt, že mu boli poskytnuté raňajky v hodnote prekračujúcej nárok na stravné na služobnej ceste, teda 25 % z hodnoty stravného na jeden deň? Nemala by sa mu táto prekročená čiastka zdaniť a odviesť z nej odvod do zdravotnej poisťovne?
Odpoveď je, že nemala. V tomto prípade sa zamestnancovi totiž neposkytlo nenárokové stravné (ako cestovná náhrada v hotovosti), ale stravovanie ako nepeňažné plnenie, ktoré je od dane oslobodené bez ohľadu na jeho výšku v zmysle § 5 ods.5 Zákona o dani z príjmov č. 595/2003 a navyše táto čiastka je pre platiteľa dane nedaňový náklad.
Pokiaľ máte k uvedenej problematike iné záväzné stanovisko, môžete sa s nami oň podeliť.
Autor: Ing. Beáta Solanková, zamestnanec spoločnosti sféra, a.s.