všetky novinky Novinky

všetky články Články






Zmluvy o zamedzení dvojitého zdanenia a ich uplatnenie v praxi


31.10.2019

Nevyhnutným predpokladom správneho plnenia daňových povinností daňovníka, ktorý uskutočňuje cezhraničné transakcie, sú znalosti týkajúce sa daňových a iných súvisiacich právnych predpisov v oblasti medzinárodného zdaňovania, vrátane zmlúv o zamedzení dvojitého zdanenia.

Prečo sa uzatvárajú zmluvy o zamedzení dvojitého zdanenia?

Zámerom zmlúv o zamedzení dvojitého zdanenia je:

  • zabrániť dvojitému zdaneniu ako aj nezdaneniu toho istého príjmu u daňovníka, a to jednak v štáte zdroja tohto príjmu ako aj v štáte miesta daňovej rezidencie daňovníka,
  • stanoviť základné rámcové pravidlá zdaňovania príjmov, pričom sa vychádza z Modelovej daňovej zmluvy OECD o príjmoch a o majetku a jej komentára v prepojení na vnútroštátne daňové predpisy príslušných zmluvných štátov,
  • určiť pravidlá, ktorý zo zmluvných štátov a v akom rozsahu má právo zdaniť konkrétny druh príjmu,
  • vymedziť zdroj, charakter a druh príjmov,
  • posúdiť osobu daňovníka a jeho rezidenciu, určiť konečného vlastníka príjmu,
  • alokovať príjmy stálej prevádzkarne a spôsob ich zdanenia,
  • poskytnúť návod na postup pri výmene daňových informácií medzi príslušnými orgánmi zmluvných štátov a ich vzájomnej pomoci pri výbere daní.

Príklad – Zdanenie príjmov stálej prevádzkarne

Slovenská spoločnosť podniká ako medzinárodný cestný prepravca tovaru. Do roku 2018 podnikateľskú činnosť vrátane logistiky prepravy zabezpečovala vo svojich prevádzkach v SR.

Od roku 2019 sa rozhodla presunúť prevádzku logistiky do Talianska, kde jej z tohto titulu vznikla stála prevádzkareň. V SR naďalej pokračuje v podnikaní ako medzinárodný cestný prepravca tovaru.

Ako má slovenská spoločnosť postupovať pri vypracovaní daňového priznania k dani z príjmov za rok 2019, ktoré bude podávať v SR?

Riešenie:

Slovenská spoločnosť má povinnosť viesť účtovníctvo za obidve časti spoločnosti podľa slovenských účtovných predpisov (obdobne, ako by musela viest účtovníctvo, keby išlo o jej ďalšiu prevádzku na území SR), t. j. za časť spoločnosti, ktorá sa nachádza na území SR a za stálu prevádzkareň umiestnenú v Taliansku.

Súčasťou výsledku hospodárenia slovenskej spoločnosti na r. 100 daňového priznania sú aj výnosy a náklady stálej prevádzkarne v Taliansku. Základ dane na r. 310 daňového priznania, teda predstavuje základ dane upravený o všetky pripočítateľne, resp. odpočítateľne položky, teda aj tie, ktoré sa vzťahujú k stálej prevádzkarni v Taliansku.

Slovenská spoločnosť podľa článku 23 zmluvy o zamedzení dvojitého zdanenia medzi SR a Talianskom uplatní metódu vyňatia na príjmy zdanené v Taliansku. Pri vyňatí základu dane (resp. daňovej straty) stálej prevádzkarne sa na r. 330 daňového priznania vyjme základ dane určený podľa § 17 až § 29 zákona o dani z príjmov v nadväznosti na § 17 ods. 14 zákona o dani z príjmov.

Príklad – Licenčné poplatky a zrážková daň

Česká spoločnosť fakturuje slovenskej spoločnosti poplatok za právo na používanie počítačového programu vytvoreného na zákazku. V licenčnej zmluve je uvedené, že česká spoločnosť je len sprostredkovateľom tejto transakcie.

Ako má správne postupovať slovenská spoločnosť pri úhrade licenčného poplatku za právo na používanie počítačového programu vytvoreného na zákazku?

Riešenie:

Príjmy daňovníkov s obmedzenou daňovou povinnosťou (nerezidentov SR) od daňovníkov s neobmedzenou daňovou povinnosťou na území SR (rezidentov SR) plynúce ako odplata za poskytnutie práva na použitie predmetu priemyselného vlastníctva vrátane počítačových programov podliehajú v SR zrážkovej dani, pričom zmluva o zamedzení dvojitého zdanenia môže stanoviť výhodnejšiu sadzbu zrážkovej dane. Uplatní sa však iba vtedy, ak platiteľ a skutočný vlastník licenčného poplatku sú rezidentami v zmluvných štátoch príslušnej zmluvy.

Platba za právo na použitie počítačového programu vytvoreného na zákazku sa posudzuje podľa Čl. 12 zmlúv o zamedzení dvojitého zdanenia, t. j. ako priemyselný licenčný poplatok. Nakoľko česká spoločnosť je len sprostredkovateľom transakcie, nie je skutočným vlastníkom licenčného poplatku, slovenská spoločnosť pri jeho úhrade nemôže uplatniť výhodnejšiu sadzbu dane podľa zmluvy o zamedzení dvojitého zdanenia medzi Slovenskou republikou a Českou republikou. Ako platiteľ dane zodpovedá za preukázanie rezidencie skutočného vlastníka príjmu. V prípade, že v čase úhrady poplatku nedisponuje informáciou o daňovej rezidencii skutočného vlastníka príjmu, má možnosť zvoliť tzv. refundačný systém podľa Usmernenia MF SR č. 5005/2000-7 k spôsobu uplatňovania zmlúv o zamedzení dvojitého zdanenia (uverejnené vo Finančnom spravodajcovi 8/2000).

Podrobný výklad ustanovení zákona o dani z príjmov týkajúcich sa cezhraničných platieb, spôsobu ich zdanenia ako aj zásady a princípy uplatňované v zmluvách o zamedzení dvojitého zdanenia bude podrobne rozobratý a vysvetlený na seminári 6.11.2019 Medzinárodné zdaňovanie, vybrané problémy zmlúv o zamedzení dvojitého zdanenia, nadväznosť na zákon o dani z príjmov

Článok pre Vás pripravila:
Ing. Anna Fischerová
Ministerstvo financií SR



sfera
Portál
Špeciálne semináre
Newsletter
RSS kanály
Novinky
Kontaktné údaje
Napíšte nám
Semináre
Účtovníctvo a dane
Energetika
Archív
Fotogaléria
Informácie
Ochrana osobných údajov
Všeobecné obchodné podmienky
Využívanie súborov cookies
 

Používaním týchto stránok súhlasíte s používaním cookies, pomocou ktorých vylepšujeme naše služby. Viac informácií OK