Usmernenie Ministerstva financií Slovenskej republiky č. MF/008722/2025-77 k postupu pri posudzovaní vykonávania činnosti daňovníka v tuzemsku, spôsobu zdanenia preúčtovaných nákladov a automatizovanej kompenzácii zostatkov podľa zákona č. 279/2024 Z. z. o dani z finančných transakcií a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov

I. Úvod

Ministerstvo financií Slovenskej republiky podľa § 160 ods. 2 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov vydáva usmernenie na zabezpečenie jednotného výkladu pri posudzovaní vykonávania činnosti daňovníka v tuzemsku a k spôsobu zdanenia preúčtovaných nákladov podľa zákona č. 279/2024 Z. z. o dani z finančných transakcií a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon“).

Zákon nadobudol účinnosť 1. januára 2025. Prvým zdaňovacím obdobím dane z finančných transakcií (ďalej len „daň“) podľa § 13 ods. 2 zákona je apríl 2025.

II. Právny základ

Podľa § 3 ods. 1 zákona je daňovníkom fyzická osoba – podnikateľ, právnická osoba alebo organizačná zložka zahraničnej osoby, ktorá je používateľom platobných služieb poskytovateľa platobných služieb vykonávajúceho finančné transakcie (ďalej len „poskytovateľ“) a ktorá

1. má sídlo alebo miesto podnikania v tuzemsku,
2. má platobný účet u poskytovateľa platobných služieb so sídlom v tuzemsku alebo
3. vykonáva činnosť v tuzemsku.

Podľa § 3 ods. 3 tretieho až piateho bodu zákona je platiteľom dane daňovník,

1. ktorý je používateľom platobných služieb poskytovateľa so sídlom mimo územia Slovenskej republiky,
2. ktorému sú preúčtované náklady súvisiace s vykonaním finančnej transakcie, ktorá sa vzťahuje na činnosť daňovníka vykonávanú v tuzemsku,
3. ktorý vykonáva finančné transakcie na inom ako transakčnom účte.

Podľa § 4 ods. 1 písm. c) zákona je predmetom dane preúčtovaný náklad súvisiaci s vykonaním finančnej transakcie, ktorá sa vzťahuje na činnosť daňovníka vykonávanú v tuzemsku.

Podľa § 4 ods. 2 písm. t) zákona predmetom dane nie je finančná transakcia, ktorou je platobná operácia u jedného poskytovateľa súvisiaca s automatizovanou kompenzáciou zostatkov účtov daňovníkov, ktorí sú členmi konsolidovaného celku, za ktorý sa zostavuje konsolidovaná účtovná závierka.

Podľa § 5 ods. 2 zákona základom dane platiteľa dane podľa § 3 ods. 3 štvrtého bodu je suma

1. preúčtovaných nákladov súvisiacich s vykonaním finančnej transakcie, ktorá sa vzťahuje na činnosť daňovníka vykonávanú v tuzemsku,
2. finančnej transakcie vzťahujúcej sa na činnosť daňovníka vykonávanú v tuzemsku, ktorú vykonala iná osoba ako daňovník a ktorú mu táto iná osoba preúčtovala, ak ju vie daňovník preukázať.

Sadzba dane je

1. 0,4 % zo základu dane podľa § 5 ods. 2 písm. b), najviac 40 eur za finančnú transakciu,
2. 0,4 % zo základu dane podľa § 5 ods. 2 písm. a).

Podľa § 9 ods. 3 zákona sa za zdaňovacie obdobie daňovníka, ktorý je platiteľom dane podľa § 3 ods. 3 štvrtého bodu považuje kalendárny mesiac, v ktorom daňovník uhradil preúčtované náklady, súvisiace s vykonaním finančnej transakcie, pričom za úhradu sa považuje aj započítanie pohľadávok.

Podľa § 10 ods. 5 zákona je daňovník, ktorý je zároveň platiteľom dane podľa § 3 ods. 3 štvrtého bodu, oprávnený si znížiť daň vypočítanú zo základu dane podľa § 5 ods. 2 o sumu dane, ktorú od neho vybral platiteľ dane, ktorou bola platba preúčtovaných nákladov súvisiacich s vykonaním finančnej transakcie, ktorá sa vzťahuje na činnosť daňovníka vykonávanú v tuzemsku a o sumu dane, ktorá bola vybratá alebo zaplatená z finančnej transakcie, ktorá sa vzťahuje na jeho činnosť vykonávanú v tuzemsku, na ktorú mu boli preúčtované náklady. Ak sa náklady súvisiace s vykonaním finančnej transakcie, ktorá sa vzťahuje na takúto činnosť daňovníka vykonávanú v tuzemsku, preúčtujú viacerým daňovníkom, sumu dane podľa prvej vety si uplatnia v pomere, v akom im boli tieto náklady preúčtované.

III. Posudzovanie vykonávania činnosti daňovníka v tuzemsku

(1) Na účely zákona je činnosť daňovníka vykonávaná v tuzemsku, ak je

1. realizovaná úplne alebo sčasti prostredníctvom trvalého miesta alebo zariadenia na výkon činností umiestnených v tuzemsku, a to najmä miesto, z ktorého je činnosť daňovníka organizovaná, pobočka, kancelária, dielňa, pracovisko, miesto predaja, technické zariadenie, miesto prieskumu a ťažby prírodných zdrojov alebo trvalé miesto poskytovania služieb daňovníkom alebo osobami pre neho pracujúcimi. Miesto alebo zariadenie na výkon činností je považované za trvalé, ak na výkon činnosti využíva sústavne alebo opakovane prevažnú časť mesačného zdaňovacieho obdobia. Stavenisko, miesto vykonávania stavebných projektov a montážnych projektov sa považuje za miesto výkonu činnosti. Činnosť vykonávaná v tuzemsku je aj činnosť, ktorú daňovník vykonáva prostredníctvom osoby, ktorá koná v mene daňovníka a sústavne alebo opakovane prevažnú časť mesačného zdaňovacieho obdobia prerokováva alebo uzatvára v jeho mene zmluvy na základe splnomocnenia. Osoba koná v mene daňovníka, ak koná na základe jeho pokynov, pričom daňovník výsledky jej činnosti kontroluje a nesie za ne podnikateľské riziko,
2. v tuzemsku umiestnená platforma, ktorou je softvér vrátane webového sídla alebo jeho časti a aplikácií vrátane mobilných aplikácií, ktorý je prístupný zákazníkom daňovníka a ktorý daňovníkovi umožňuje vykonať, priamo alebo nepriamo, činnosť v prospech týchto zákazníkov a zahŕňa aj všetky postupy na výber a zaplatenie odplaty v súvislosti s činnosťou. Pre naplnenie podmienky výkonu činnosti v tuzemsku nestačí, aby boli tovar a služby na platforme ponúkané slovenským zákazníkom, je nevyhnutné umiestnenie platformy v tuzemsku.
3. v tuzemsku umiestený online trh,1) ktorým je služba, ktorá pomocou softvéru vrátane webového sídla, časti webového sídla alebo aplikácie, vrátane mobilnej aplikácie, ktorá umožňuje zákazníkom uzatvárať zmluvy na diaľku s daňovníkom. Pre naplnenie podmienky výkonu činnosti v tuzemsku nestačí, aby boli tovar a služby na online trhu ponúkané slovenským zákazníkom, je nevyhnutné umiestnenie online trhu v tuzemsku.
4. poistné riziko súvisiace s touto činnosťou umiestnené v tuzemsku, ak sa

1. 1. poistené nehnuteľnosti, ich súčasti, príslušenstvo, vrátane vecí, ktoré sa v nich nachádzajú, okrem tovaru v obchodnej preprave, nachádzajú v tuzemsku a prostredníctvom ktorých daňovník vykonáva túto činnosť,
   2. poistenie vzťahuje na akýkoľvek dopravný prostriedok, ktorý je alebo má byť evidovaný v príslušnom registri vedenom v tuzemsku.

(2) Uskladnenie zásob daňovníka v tuzemsku bez ďalšej súvisiacej činnosti daňovníka nezakladá činnosť daňovníka v tuzemsku. Podmienka výkonu činnosti daňovníka v tuzemsku je splnená, ak je dodávanie alebo vystavovanie týchto tovarov a služieb v tuzemsku prostredníctvom trvalého miesta alebo zariadenia na výkon činnosti sústavné alebo opakované prevažnú časť mesačného zdaňovacieho obdobia.

(3) Ak daňovník nemá v tuzemsku sídlo, miesto podnikania alebo platobný účet u poskytovateľa platobných služieb so sídlom v tuzemsku, dani podliehajú len tie finančné transakcie, ktoré súvisia s činnosťami daňovníka vykonávanými v tuzemsku podľa odseku 1.

(4) Ak daňovník nemá sídlo ani miesto podnikania v tuzemsku a má platobný účet u poskytovateľa platobných služieb so sídlom v tuzemsku, predmetom dane sú finančné transakcie, ktoré sú vykonané na tomto účte v tuzemsku. Finančné transakcie vykonané na účte v zahraničí sú predmetom dane, len ak súvisia s činnosťami daňovníka vykonávanými v tuzemsku podľa odseku 1. Finančné transakcie vykonané na platobnom účte v zahraničí, ktoré nesúvisia s činnosťami daňovníka vykonávanými v tuzemsku podľa odseku 1, nie sú predmetom dane.

(5) Ak finančná transakcia v čase jej vykonania nesúvisela s činnosťou daňovníka v tuzemsku, ktorý nemá sídlo ani miesto podnikania v tuzemsku, a z toho dôvodu nepodliehala dani, ale následne sa táto finančná transakcia stala súvisiacou s činnosťou daňovníka v tuzemsku (napr. dodal tovar v tuzemsku obstaraný finančnou transakciou vykonanou v predchádzajúcich mesiacoch), príslušným zdaňovacím obdobím je mesiac, v ktorom daňovník vykonal v tuzemsku činnosť súvisiacu s touto finančnou transakciou.

(6) Pri vykonaní finančnej transakcie, ktorá iba z časti súvisí s činnosťou daňovníka vykonávanou v tuzemsku, sa suma základu dane a výška dane určí pomerne podľa časti sumy finančnej transakcie prislúchajúcej k činnosti daňovníka v tuzemsku.

Príklady:

Príklad 1:

• Fyzická osoba – podnikateľ má trvalý pobyt v zahraničí (trvalý pobyt nie je kritériom pre určenie daňovníka).
• Miesto podnikania má v SR.
• Bankový účet má v SR.

Jej transakcie sa zdaňujú.

Podnikateľ s trvalým pobytom v ČR prevádzkuje obchod s obuvou v SR, kde má aj vedený bankový účet, je daňovníkom a to z dôvodu výkonu činnosti v SR a aj existencie bankového účtu v SR.

Príklad 2:

• Fyzická osoba – podnikateľ má trvalý pobyt v SR (trvalý pobyt nie je kritériom pre určenie daňovníka).
• Miesto podnikania má v zahraničí a svoju činnosť - podnikanie vykonáva iba v zahraničí.
• Bankový účet má iba v zahraničí.

Jej transakcie sa nezdaňujú.

Podnikateľ s trvalým pobytom v SR prevádzkuje obchod s obuvou v zahraničí, kde má aj vedený bankový účet, nie je daňovníkom.

Príklad 3:

• Fyzická osoba - podnikateľ má trvalý pobyt v zahraničí (trvalý pobyt nie je kritériom pre určenie daňovníka).
• Bankový účet má iba v zahraničí.
• Vlastní nehnuteľnosť v SR, ktorú prenajíma.

Jej transakcie sa nezdaňujú.

Podnikateľ s trvalým pobytom v ČR prevádzkuje obchod s obuvou v zahraničí, kde má aj vedený bankový účet, v SR vlastní nehnuteľnosť ako fyzická osoba (nepodnikateľ), ktorú prenajíma a v rámci prenájmu poskytuje len základné služby, nie je daňovníkom. Táto forma prenájmu nehnuteľnosti sa nepovažuje za podnikanie, preto nepodlieha dani. Nájom a podnájom nehnuteľnosti nie je podnikaním, ak nie je spojený s poskytovaním ubytovacích služieb, nájmom priestorov na parkovanie, nájmom trvalo inštalovaných strojov a zariadení a nájmom bezpečnostných schránok. Ak by nehnuteľnosť prenajímal a poskytoval by v rámci prenájmu aj iné ako základné služby, takáto činnosť by sa považovala za podnikanie a v rozsahu takéhoto prenájmu by bol daňovníkom.

Príklad 4:

• Právnická osoba má sídlo v zahraničí.
• Bankový účet má v SR.
• Činnosť (podnikanie) vykonáva v SR.

Jej transakcie sa zdaňujú.

Právnická osoba so sídlom v ČR poskytuje právne služby v SR, kde má aj vedený účet, je daňovníkom a to z dôvodu existencie bankového účtu, ako aj z titulu výkonu činnosti v tuzemsku.

Príklad 5:

• Právnická osoba má sídlo v zahraničí.
• Bankový účet má iba v zahraničí.
• V SR má prenajaté webové sídlo a sklad, ktorý má poistený a z ktorého vydáva tovar, ktorý predáva v SR.
• Nemá v SR žiadnych zamestnancov a komplexnú prevádzku skladu zabezpečuje tretia osoba.

Jej transakcie súvisiace s činnosťou v SR sa zdaňujú.

Právnická osoba prevádzkujúca internetový obchod s prenajatou doménou v SR a skladom v SR, so zamestnancami v mieste sídla spoločnosti v Nemecku, je daňovníkom ako aj platiteľom dane v rozsahu platobných operácií súvisiacich s výkonom činnosti v SR, ide najmä prenájom domény, platby za zabezpečenie prevádzky skladu tretej osobe, úhrady poistného a platby miestnych daní. Úhrady miezd zamestnancom v Nemecku, budú predmetom dane v pomere, v akom súvisia s činnosťou daňovníka v SR. 

Príklad 6:

• Právnická osoba má sídlo v SR.
• Bankový účet má iba v zahraničí.
• Činnosť vykonáva iba v zahraničí.

Jej transakcie sa zdaňujú.

Právnická osoba so sídlom v SR prevádzkujúca cestovnú kanceláriu so sídlom v SR má účet v Írsku, pričom svoje služby predaja zájazdov ponúka v Nemecku, je daňovníkom z titulu existencie sídla v SR a platiteľom dane z titulu vykonávania finančných transakcií na zahraničnom účte. 

Príklad 7:

• Právnická osoba má sídlo v zahraničí.
• Bankový účet má v zahraničí.
• Činnosť vykonáva v SR.

Jej transakcie súvisiace s činnosťou v SR sa zdaňujú.

Právnická osoba so sídlom v Rakúsku prevádzkuje ubytovacie zariadenie v SR, pričom v SR nemá vedený účet, je daňovníkom aj platiteľom dane v rozsahu výkonu činnosti v SR, tzn. v rozsahu platobných operácií súvisiacich s prevádzkou ubytovacieho zariadenia (platba za energie, úhrada miezd zamestnávateľom, platby poistného).

Príklad 8:

• Právnická osoba má sídlo v zahraničí.
• Bankový účet má v SR.
• Činnosť vykonáva v zahraničí.

Jej transakcie odchádzajúce z bankového účtu v SR sa zdaňujú.

Právnická osoba so sídlom v Rakúsku má účet v banke v SR, je daňovníkom v rozsahu platobných operácií vykonávaných na tomto účte bez ohľadu na to, či tieto transakcie súvisia s činnosťou v SR.

Príklad 9:

• Právnická osoba má sídlo v zahraničí.
• Bankový účet má iba v zahraničí.
• Činnosť vykonáva iba v zahraničí.
• Nakúpi výrobné linky alebo nástroje v SR, kde ich aj bezodplatne umiestni.

Jej transakcie sa nezdaňujú.

Právnická osoba so sídlom v ČR nakúpené výrobné linky a nástroje v SR umiestni u svojich dodávateľov v SR so zámerom, aby títo dodávatelia pre túto právnickú osobu vyrábali výrobky. Okrem nákupu a umiestnenia výrobných liniek a nástrojov u dodávateľa zahraničná právnická osoba nevykonáva žiadnu inú činnosť v SR. Bezodplatné umiestnenie ani nákup výrobných liniek a nástrojov v SR nespĺňa podmienky výkonu činnosti v SR. 

Príklad 10:

• Právnická osoba má sídlo v zahraničí.
• Činnosť vykonáva aj v SR.
• Bankový účet má v zahraničí, z ktorého uhrádza aj faktúry za činnosť v SR. Finančné transakcie môžu súvisieť s činnosťou v SR iba čiastočne.

Jej transakcie, v časti výkonu činnosti pripadajúcej na SR, sa zdaňujú.

Právnická osoba so sídlom v Poľsku je daňovníkom v rozsahu činnosti vykonávanej v SR prostredníctvom stálej prevádzkarne a súčasne je aj platiteľom, pretože platby uskutočňuje zo zahraničného účtu. Oznámenie podáva za zdaňovacie obdobie zrealizovania úhrady zo svojho zahraničného účtu, a to v pomere, v akom je možné úhradu priradiť k činnosti daňovníka vykonávanej v SR. Ak ku koncu roka zistí, že pomer mal byť iný a z tohto dôvodu je daň vyššia, musí podať dodatočné oznámenie a rozdiel zohľadniť. Ak zistí, že je daň nižšia, môže podať dodatočné oznámenie a rozdiel zohľadniť.

Príklad 11:

• Právnická osoba so sídlom v SR.
• Bankový účet v SR aj v zahraničí.
• Činnosť vykonáva v SR a súčasne prostredníctvom svojej stálej prevádzkarne v zahraničí.

Jej transakcie sa zdaňujú.

Právnická osoba so sídlom v SR prevádzkuje stálu prevádzkareň so sídlom v ČR, ktorá vykonáva svoju činnosť iba v zahraničí je daňovníkom z dôvodu, že sa stála prevádzkareň, ktorá nemá právnu subjektivitu, považuje za súčasť právnickej osoby, ktorá je daňovníkom. Všetky náklady stálej prevádzkarne sú hradené zo zahraničného účtu (abstrahuje od alokácie nákladov zriaďovateľa). Dani podliehajú všetky finančné transakcie daňovníka, vrátane tých, ktoré sú vykonané na účtoch v súvislosti s činnosťou stálej prevádzkarne. V rozsahu úhrad zo zahraničného účtu bude právnická osoba so sídlom v SR daňovníkom aj platiteľom dane. 

IV. Preúčtovanie nákladov

(1) Základom dane je suma preúčtovaných nákladov súvisiacich s činnosťou daňovníka v tuzemsku. Ak daňovník uzavrie zmluvu alebo iný obdobný právny vzťah s treťou osobou, pričom obsahom tohto vzťahu je aj poukazovanie prostriedkov resp. platieb za daňovníka treťou osobou iným subjektom, z pohľadu daňovníka ide v rozsahu týchto poukazovaných prostriedkov resp. platieb, o preúčtované náklady. Pojem preúčtovanie nákladov sa vzťahuje aj na alokáciu nákladov.

(2) Sadzba dane z preúčtovaných nákladov je vo výške 0,4 % zo základu dane bez maximálnej výšky dane, ak daňovník nevie identifikovať jednotlivé platby, ktoré boli za neho vykonané v rozsahu preúčtovaných nákladov. Ak daňovník vie identifikovať jednotlivé platby, ktoré boli za neho vykonané v rozsahu preúčtovaných nákladov, je sadzba dane z preúčtovaných nákladov vo výške 0,4 % zo základu dane s maximálnou výškou dane 40€ za každú transakciu. Pri identifikácii platieb sa zohľadnia aj platby, ktoré nie sú predmetom dane.

(3) Za preúčtované náklady sa nepovažuje prevzatie dlhu podľa § 531 a 532 Občianskeho zákonníka, ani novácia záväzku podľa § 570 až 573 Občianskeho zákonníka. Ak tretia osoba nakupuje tovar alebo službu vo vlastnom mene a na vlastný účet a potom ho predáva ďalej daňovníkovi, nepovažuje sa to za preúčtované náklady.

(4) Možnosť odpočítania dane platiteľom dane podľa § 10 ods. 5 zákona, ktorá bola zrazená daňovníkovi v rámci tuzemského preúčtovania nákladov, zabezpečí rovnaké podmienky ako pri preúčtovaní nákladov zo zahraničia. Ide o eliminačné opatrenie voči znevýhodneniu slovenského daňovníka, ktorý vykonal úhradu za iného daňovníka v tuzemsku.

(5) Daňovník je povinný podať oznámenie o výške dane len za to zdaňovacie obdobie, v ktorom došlo k úhrade preúčtovaných nákladov daňovníkom, a to najmä započítaním alebo zaplatením. Pod pojmom úhrada preúčtovaných nákladov sa rozumie aj vyrovnanie preúčtovaných nákladov iným spôsobom. Vzájomné započítanie pohľadávok nie je predmetom dane. 

(6) Daňovník nie je povinný zaplatiť daň zo sumy preúčtovaných nákladov, ak finančná transakcia, ktorá je predmetom preúčtovaných nákladov, nie je predmetom dane.

Príklady:

Príklad 1: tretia osoba realizuje úhrady za dodávky v mene daňovníka a preúčtuje náklady daňovníkovi

1. Tretia osoba (nie je daňovník): 3x platba vo výške 100.000 € (DFT je 0€). Tretia osoba preúčtuje náklady vo výške 300.000€ daňovníkovi.
2. Daňovník: platba vo výške 300.000 € tretej osobe, ktorá nie je daňovníkom (úhrada preúčtovaných nákladov).
3. Platiteľ dane: vyberie z účtu daňovníka DFT vo výške 40€ = v oznámení uvedie DFT 40€ = 300.000 x 0,004 max 40€.
4. Správca dane: príjme DFT od platiteľa dane daňovníka vo výške 40€.
5. Daňovník (neidentifikuje jednotlivé transakcie, preto sa neuplatní maximálna výška dane): v oznámenie uvedie DFT 1.160€ = (300.000 x 0,004) – 40.
6. Správca dane: príjme DFT od daňovníka vo výške 1.160€. 7. Správca dane: príjme celkovo DFT vo výške 1.200€ = 40€ (oznámenie platiteľa dane daňovníka) + 1.160€ (oznámenie daňovníka).

Príklad 2: tretia osoba realizuje úhrady za dodávky v mene daňovníka a preúčtuje náklady daňovníkovi

1. Tretia osoba (nie je daňovník): 3x platba vo výške 100.000 € (DFT je 0€). Tretia osoba preúčtuje náklady vo výške 300.000€ daňovníkovi.
2. Daňovník: platba vo výške 300.000 € tretej osobe (úhrada preúčtovaných nákladov).
3. Platiteľ dane daňovníka: vyberie z účtu daňovníka DFT vo výške 40€ = v oznámení uvedie DFT 40€ = 300.000 x 0,004 max 40€.
4. Správca dane: príjme DFT od platiteľa dane daňovníka vo výške 40€.
5. Daňovník (identifikuje jednotlivé transakcie, preto sa uplatní maximálna výška dane): v oznámenie uvedie DFT 80€ = 3 x (100.000 x 0,004 max 40€) – 40.
6. Správca dane: príjme DFT od daňovníka vo výške 80 €.
7. Správca dane: príjme celkovo DFT vo výške 120€ = 40€ (oznámenie platiteľa dane) + 80€ (oznámenie daňovníka).

Príklad 3: tretia osoba realizuje úhrady za dodávky v mene daňovníka a preúčtuje náklady daňovníkovi

1. Tretia osoba (je daňovník): 3x platba vo výške 100.000 €. Tretia osoba preúčtuje náklady vo výške 300.000€ daňovníkovi.
2. Platiteľ dane tretej osoby: vyberie z účtu tretej osoby (daňovníka) DFT 3 x vo výške 40€ = v oznámení uvedie DFT 120€ = 3 x (100.000 x 0,004 max 40€).
3. Správca dane: príjme DFT od platiteľa dane vo výške 120€.
4. Daňovník (nie je tretia osoba): platba vo výške 300.000 € tretej osobe (úhrada preúčtovaných nákladov).
5. Platiteľ dane daňovníka, ktorý nie je tretia osoba: vyberie z účtu daňovníka DFT vo výške 40€ = v oznámení uvedie DFT 40€ = 300.000 x 0,004 max 40€.
6. Správca dane: príjme DFT vo výške 40€.
7. Daňovník (nie je tretia osoba), (identifikuje jednotlivé transakcie, preto sa uplatní maximálna výška dane): v oznámenie uvedie DFT - 40€ = 3 x (100.000 x 0,004 max 40€) – 160.
8. Správca dane: vráti DFT vo výške 40€ daňovníkovi, ktorý nie je treťou osobou.
9. Správca dane: príjme celkovo DFT vo výške 120€ = 120€ (oznámenie platiteľa dane tretej osoby podľa bodu 2) + 40€ (oznámenie platiteľa dane daňovníka, ktorý nie je treťou osobou podľa bodu 5) – 40€ (oznámenie daňovníka, ktorému boli preúčtované náklady podľa bodu 7).

Príklad 4: tretia osoba realizuje úhrady za dodávky v mene dvoch daňovníkov a preúčtuje im náklady v pomere 2:1

1. Tretia osoba (je daňovník): 3 x platba vo výške 100.000 €. Tretia osoba preúčtuje náklady vo výške 300.000€ dvom daňovníkom. Daňovníkovi A vo výške 200.000€ a daňovníkovi B vo výške 100.000€.
2. Platiteľ dane tretej osoby: vyberie z účtu tretej osoby (daňovníka) DFT 3 x vo výške 40€ = v oznámení uvedie DFT 120€ = 3 x (100.000 x 0,004 max 40€).
3. Správca dane: príjme DFT od platiteľa dane tretej osoby vo výške 120€.
4. Daňovník A (nie je tretia osoba): platba vo výške 200.000 € tretej osobe (úhrada preúčtovaných nákladov).
5. Platiteľ dane daňovníka A: vyberie z účtu daňovníka DFT vo výške 40€ = v oznámení uvedie DFT 40€ = 200.000 x 0,004 max 40€.
6. Správca dane: príjme DFT vo výške 40€.
7. Daňovník B (nie je tretia osoba): platba vo výške 100.000 € tretej osobe (úhrada preúčtovaných nákladov).
8. Platiteľ dane daňovníka B: vyberie z účtu daňovníka DFT vo výške 40€ = v oznámení uvedie DFT 40€ = 100.000 x 0,004 max 40€.
9. Správca dane: príjme DFT vo výške 40€.
10. Daňovník A (identifikuje jednotlivé transakcie, preto sa uplatní maximálna výška dane): v oznámení uvedie DFT -40€ = 2 x (100.000 x 0,004 max 40€) – 120€ (80€ prislúchajúca časť DFT z oznámenia platiteľa dane tretej osoby podľa bodu 2 + 40€ z oznámenia platiteľa dane podľa bodu 5).
11. Správca dane: vráti DFT vo výške 40€ daňovníkovi A.
12. Daňovník B (identifikuje jednotlivé transakcie, preto sa uplatní maximálna výška dane): v oznámenie uvedie DFT - 40€ = (100.000 x 0,004 max 40€) – 80€ (40€ prislúchajúca časť DFT z oznámenia platiteľa dane tretej osoby podľa bodu 2 + 40€ z oznámenia platiteľa dane daňovníka B podľa bodu 8).
13. Správca dane: vráti DFT vo výške 40€ daňovníkovi B.
14. Správca dane: príjme celkovo DFT vo výške 120€ = 120€ (oznámenie platiteľa dane tretej osoby podľa bodu 2) + 40€ (oznámenie platiteľa dane daňovníka A podľa bodu 5) + 40 (oznámenie platiteľa dane daňovníka B podľa bodu 8) – 40€ (oznámenie daňovníka A podľa bodu 10) – 40€ (oznámenie daňovníka B podľa bodu 12).

V. Automatizovaná kompenzácia zostatkov – tzv. cashpooling

(1) V rámci cashpoolingu nie sú predmetom dane len tie finančné transakcie, ktoré predstavujú kompenzáciu zostatkov na jednotlivých platobných účtoch členov konsolidovaného celku u jedného poskytovateľa, ktoré tento poskytovateľ vykonáva automatizovaným spôsobom.

(2) Na účely vyňatia z predmetu dane podľa odseku 1 nie je rozhodujúce

1. kde má sídlo poskytovateľ, ktorý vedie účty členov konsolidovaného celku,
2. podľa akých pravidiel je zostavovaná konsolidovaná účtovná závierka za konsolidovaný celok.

(3) Finančné transakcie, okrem tých, ktoré sú uvedené v odseku 1, napríklad platby tretím osobám (dodávateľom), klíring, započítanie záväzkov a pohľadávok, ktoré predstavujú preúčtované náklady v rámci cashpoolingu, sú predmetom dane.

(4) Vyňatie z predmetu dane sa nevzťahuje na cashpooling medzi účtami daňovníkov, ktorí sú členmi konsolidovaného celku, vedenými viacerými poskytovateľmi; takéto platobné operácie podliehajú dani. Predmetom dane sú transakcie v rámci cashpoolingu vykonávané z účtu daňovníka, ktorý je členom konsolidovaného celku, ak ho vedie iný poskytovateľ ako poskytovateľ, ktorý vedie účty ostatným daňovníkom, ktorí sú členmi tohto konsolidovaného celku. V prípade bezhotovostných finančných transakcií, ktoré nie sú vyňaté z predmetu dane a nejedná sa o preúčtované náklady, pri ktorých daňovník neidentifikuje jednotlivé platby, sa uplatní sadzba dane 0,4% s maximálnou výškou dane 40€.

Príklady:

Príklad 1: Daňovníci so sídlom v SR, ktorí zostavujú konsolidovanú účtovnú závierku skupiny podľa účtovných predpisov v Nemecku, využívajú automatizovaný cashpooling na účtoch vedených u rovnakého poskytovateľa platobných služieb so sídlom v Nemecku, kde sídli ich materská spoločnosť.

Finančné transakcie realizovaného cashpoolingu nie sú predmetom dane.

Príklad 2: Daňovníci so sídlom v SR, Maďarsku a v Nemecku, ktorí zostavujú konsolidovanú účtovnú závierku skupiny podľa účtovných predpisov v SR, využívajú automatizovaný cashpooling na účtoch vedených u rovnakého poskytovateľa so sídlom v SR.

Finančné transakcie realizovaného cashpoolingu nie sú predmetom dane.

Príklad 3: Materská spoločnosť A so sídlom v SR je vlastníkom hlavného cashpoolingového účtu. Daňovníci A, B, C so sídlom v SR zostavujú konsolidovanú účtovnú závierku skupiny a využívajú automatizovaný cashpooling, pričom daňovníci A a B majú vedené účty u jedného poskytovateľa, kde je vedený aj hlavný cashpoolingový účet skupiny automatizovaného cashpoolingu a daňovník C má účet vedený u iného poskytovateľa.

Finančné transakcie realizovaného cashpoolingu daňovníkov A a B nie sú predmetom dane.

Finančné transakcie daňovníka C sú predmetom dane.

Príklad 4: Daňovník so sídlom v SR realizuje platobné operácie ako úhrada za faktúry, mzdy či režijné náklady z cashpoolingových účtov zapojených do automatizovaného cashpoolingu.

Finančné transakcie nad rámec automatizovaného vyrovnávania zostatkov sú predmetom dane. Uplatní sa sadzba dane 0,4 % s maximálnou výškou dane 40€.

Príklad 5: Daňovník realizuje cashpooling prostredníctvom virtuálneho cashpoolingového účtu (virtuálny cashpooling).

Ak nedôjde k reálnej finančnej transakcii – odpísaniu finančných prostriedkov z účtu daňovníka, nejestvuje predmet dane. Preto virtuálna konsolidácia zostatkov nie je predmetom dane. 

Originál usmernenia si prečítate na tomto odkaze.

Zdroj: financnasprava.sk