Používanie súkromného vozidla na podnikanie a uplatňovanie s tým súvisiacich daňových výdavkov sa riadi zákonom č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v z. n. p. (ďalej „ZDP“) a zákonom č. 283/2002 Z. z. o cestovných náhradách v z. n. p. (ďalej „zákon o cestovných náhradách“).

Za vlastný automobil sa považuje napríklad automobil:

• v ktorého osvedčení o evidencii je uvedený ako majiteľ samotný daňovník, pričom automobil nie je zaradený do obchodného majetku,
• ktorý patrí do bezpodielového spoluvlastníctva manželov (ďalej "BSM") a v ktorého osvedčení o evidencii je ako majiteľ uvedený manžel/manželka, t.j. iná osoba než daňovník, a rovnako ako v predchádzajúcom bode, automobil nie je zaradený do obchodného majetku (v tomto prípade je vhodné mať súhlas druhého z manželov na využívanie automobilu zaradeného do BSM v podnikaní),
• patriaci napríklad konateľovi alebo spoločníkovi obchodnej spoločnosti, ktorý využíva táto osoba na pracovné cesty,
• patriaci zamestnancovi, ktorý využíva svoje súkromné vozidlo pri výkone pracovnej cesty.

Daňovník s príjmami podľa § 6 ods. 1 a 2 ZDP (príjmy z podnikania a príjmy zo samostatnej zárobkovej činnosti)

Zákon o dani z príjmov v § 19 uvádza výdavky, ktoré možno považovať za daňový výdavok. V súvislosti s využívaním súkromného vozidla na podnikanie si môže daňovník uplatniť do daňových výdavkov:

• výdavky na pohonné látky (ďalej "PHL"),
• základnú náhrada za každý kilometer pracovnej cesty,
• vedľajšie výdavky,
• daň z motorových vozidiel.

Výdavky na pohonné látky v zmysle § 19 ods. 2 písm. e) ZDP

Podľa tohto ustanovenia postupujú daňovníci s príjmami podľa § 6 ods. 1 a 2 ZDP, ktorých výdavky boli vynaložené v súvislosti s činnosťou vykonávanou v inom mieste, ako je miesto, v ktorom činnosť pravidelne vykonávajú. Výdavky na PHL môže podnikateľ uplatniť dvojako. Prvý spôsob uplatnenia výdavkov je do výšky náhrady za spotrebované PHL  podľa cien platných v čase ich nákupu, vychádzajúc z dokladov preukazujúcich nákup PHL.

Výška náhrady za spotrebované PHL je limitovaná zákonom o cestovných náhradách. Podľa § 7 sa náhrada za spotrebované PHL vypočíta podľa cien PHL prepočítaných podľa spotreby PHL uvedenej v technickom preukaze cestného motorového vozidla alebo v osvedčení o evidencii cestného motorového vozidla.

• Postup na výpočet náhrady za spotrebované PHL:

Z uvedeného výpočtu vyplýva nutnosť viesť knihu jázd kvôli informácii o prejazdených km za účelom zabezpečenia ich dôveryhodnosti a preukázateľnosti.

Pri súčasnom trende využívať elektromobily sa môže zdať byť náročné vypočítať náhradu za spotrebu elektrickej energie pri nabíjaní. V prípade elektromobilov je pohonnou látkou elektrická energia a v technickom preukaze alebo v osvedčení o evidencii elektromobilov sa uvádza údaj o výkone v kWh (nie spotreba v l/100 km). Na využitie elektromobilov v podnikaní nie je súčasná právna úprava dostatočne pripravená, nakoľko zákon o cestovných náhradách s možnosťou využiť elektromobil pri pracovnej ceste nepočíta a v § 7 pri výpočte náhrady za používanie cestných motorových vozidiel vychádza zo spotreby PHL (benzín, nafta), plynu a plynu v kombinácii s inou pohonnou látkou.

Daňovník však môže preukázať výdavky na nabíjanie dvojakým spôsobom v nadväznosti na spôsob nabíjania:

• v nabíjacej stanici, v ktorej daňovník získa doklad, ktorý si môže uplatniť ako daňový výdavok, alebo
• nabíjaním na báze striedavého prúdu (klasická zásuvka) - dokladom je faktúra za elektrickú energiu, z ktorej je potrebné rozpočítať spotrebu energie za nabíjanie podľa údajov z knihy jázd.

Daňovník môže preukazovať spotrebu elektrickej energie:

• vlastným meraním, pri ktorom na účely správneho zistenia výšky daňového výdavku je potrebné sledovať skutočnú spotrebu elektrickej energie a viesť osobitné záznamy spotreby elektrickej energie v prepočte na 100 km jazdy (tento postup je vhodné upraviť v internej smernici), daňovník musí viesť knihu jázd, alebo
• meračom zabudovaným priamo vo vozidle, prostredníctvom ktorého by sa dal zistiť presný odber kWh elektrickej energie.

Kombinácia nabíjania v nabíjacej stanici a zabudovanie merača priamo do vozidla sa javí ako najjednoduchší spôsob preukazovania daňových výdavkov.

Druhý spôsob uplatnenia výdavkov je uplatnenie paušálnych výdavkov do výšky 50% z celkového preukázaného nákupu PHL za príslušné zdaňovacie obdobie primeraného počtu najazdených kilometrov podľa stavu tachometra na začiatku a na konci príslušného zdaňovacieho obdobia pre každé motorové vozidlo samostatne. Daňovník môže uplatniť do daňových výdavkov aj paušálne výdavky v nižšej výške ako je 50%, napr., ak sa chce vyhnúť vykazovaniu daňovej straty.

Stav tachometra na začiatku a na konci zdaňovacieho obdobia je daňovník povinný hodnoverne preukázať. V prípade obstarania automobilu v priebehu roka je dôležitý stav tachometra ku dňu obstarania automobilu a stav tachometra na konci zdaňovacieho obdobia. Pri uplatňovaní paušálnych výdavkov nevzniká povinnosť viesť knihu jázd.

Príklad č. 1:

Daňovník využíva na cestovanie v súvislosti s podnikateľskou činnosťou súkromné vozidlo nezaradené do obchodného majetku. Podľa dokladov za celé zdaňovacie obdobie nakúpil PHL v celkovej hodnote 480 €. Stav tachometra eviduje na začiatku aj na konci zdaňovacieho obdobia. Akú sumu si môže zahrnúť do daňových výdavkov v príslušnom zdaňovacom období?

Daňovník si môže uplatniť sumu najviac do 50% z celkového preukázaného nákupu PHL, t.j. najviac 240 €.

V nadväznosti na výdavky na PHL je dôležité mať na zreteli, že pri súkromnom osobnom automobile nezaradenom do obchodného majetku nie je možné postupovať podľa § 19 ods. 2 písm. l) ZDP.

Základná náhrada za každý kilometer pracovnej cesty v zmysle § 19 ods. 2 písm. e) ZDP

Ak daňovník na cestovanie využije vlastné osobné motorové vozidlo, ktoré nie je a ani nikdy v predchádzajúcich zdaňovacích obdobiach nebolo zahrnuté do obchodného majetku, môže si uplatniť výdavky do výšky základnej náhrady za každý jeden km jazdy v nasledujúcej výške:

• 0,053 €/km pre jednostopové vozidlá a trojkolky,-
• 0,193 €/km pre osobné cestné motorové vozidlá (pri použití prívesu k osobnému cestnému motorovému vozidlu sa základná náhrada zvýši o 15%).

Základnú náhradu za km jazdy, ktorú daňovník s príjmami z podnikania alebo inej samostatnej zárobkovej činnosti vykoná s vlastným nákladným automobilom, autobusom alebo traktorom, nepozná žiaden právny predpis (ani ZDP, ani zákon o cestovných náhradách) a teda ju nie je možné uplatniť do daňových výdavkov. Základnú náhradu za km jazdy z vlastným nákladným automobilom, autobusom a traktorom môže podľa § 7 ods. 3 zákona o cestovných náhradách dohodnúť iba zamestnávateľ so zamestnancom.

Základnú náhradu za každý km jazdy si môže uplatniť iba ten daňovník, ktorý si uplatňuje skutočné a preukázateľné výdavky na nákup PHL (podľa pokladničných dokladov) a nie paušálne výdavky vo výške 50% z celkového preukázaného nákupu PHL. Daňovník si nemôže teda zahrnúť do výdavkov zároveň paušálne výdavky a zároveň základnú náhradu za km jazdy.

V sume základnej náhrady sú zohľadnené všetky prevádzkové náklady súvisiace s automobilom, a to napr. odpisy, opravy, údržba, poistenie, vybavenie, s výnimkou dane z motorových vozidiel.

Príklad č. 2:

Podnikateľ - SZČO použil na pracovnú cestu osobné motorové vozidlo vypožičané od svojho brata. Môže si do daňových výdavkov uplatniť základnú náhradu za každý jeden kilometer jazdy?

Nie, keďže daňovník nepoužil na pracovnej ceste vlastné osobné motorové vozidlo, ale osobné motorové vozidlo vypožičané, nevzniká mu nárok na uplatnenie základnej náhrady za každý jeden kilometer jazdy.

Príklad č. 3:

Daňovník pri svojej podnikateľskej činnosti používa vlastné motorové vozidlo nezaradené do obchodného majetku. Vozidlo bolo do konca roku 2015 zaradené do obchodného majetku. V roku 2017 daňovník vozidlo vyradil z obchodného majetku a preradil do osobného užívania, no naďalej ho využíva na cestovanie v súvislosti s podnikaním. Môže si uplatniť okrem náhrady za PHL aj základnú náhradu za každý jeden km jazdy?

Nie, keďže ide o vozidlo, ktoré bolo zaradené v obchodnom majetku v predchádzajúcich rokoch, daňovníkovi už nevzniká nárok na uplatnenie sadzby základnej náhrady za každý jeden km jazdy.

Príklad č. 4:

Daňovník SZČO vykonal pracovnú cestu vlastným osobným automobilom, ktoré nemá zaradené do obchodného majetku. Doklad o tankovaní PHL si však zabudol odložiť. Má aj v tomto prípade nárok na náhradu výdavkov za PHL a základnú náhradu za km jazdy?

Nákup PHL bez dokladu (dokladu z elektronickej registračnej pokladnice - ERP) nevie daňovník preukázať, a teda takýto výdavok nemôže byť daňovým výdavkom. Predajca PHL ani nevie vydať kópiu strateného dokladu.

Strata pokladničného dokladu za tankovanie však nie je prekážkou na uplatnenie aspoň základnej náhrady za každý km jazdy v prípade, že si daňovník viedol knihu jázd počas pracovnej cesty a že podnikateľ vie hodnoverne preukázať uskutočnenie pracovnej cesty v inom mieste ako je obvyklé miesto výkonu jeho činnosti.

 

Vedľajšie výdavky

Daňovníkovi vzniká nárok na náhradu všetkých ďalších výdavkov, ktoré bol nútený uhradiť pri výkone svojej podnikateľskej činnosti na inom mieste ako je jeho obvyklé miesto podnikania. Môže ísť napr. o úhradu výdavkov za parkovanie, diaľničnú známku a pod. Oporu možno hľadať v § 2 písm. i) ZDP, podľa ktorého je daňovým výdavkom výdavok na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie zdaniteľných príjmov preukázateľne vynaložený daňovníkom, zaúčtovaný v účtovníctve daňovníka alebo zaevidovaný v daňovej evidencii. Povinnosťou daňovníka je preukázať súvislosť týchto výdavkov s pracovnou cestou, napr. nákup diaľničnej známky len na čas trvania pracovnej cesty (podľa súčasnej právnej úpravy je možné zakúpiť diaľničnú známku minimálne na 10 pracovných dní).

Daň z motorových vozidiel v zmysle § 19 ods. 3 písm. j) ZDP

Daň z motorových vozidiel (ďalej len "DzMV") si môže daňovník uplatniť do daňových výdavkov bez ohľadu na to, či má vozidlo zahrnuté do obchodného majetku alebo nie.

Predmetom dane je vozidlo, ktoré je evidované v Slovenskej republike a používa sa na podnikanie alebo inú samostatnú zárobkovú činnosť v zdaňovacom období, t.j., ak je vozidlo evidované na Slovensku používané na podnikanie v zahraničí, je predmetom DzMV. Môže nastať aj opačná situácia, a to, že vozidlo je síce využívané na podnikanie na území Slovenskej republiky, ale je evidované v zahraničí. Takéto vozidlo so zahraničným evidenčným číslom nie je predmetom DzMV, keďže nespĺňa základnú podmienku evidencie na Slovensku (takéto obmedzenie neplatí pre ZDP).

Používaním automobilu na podnikanie podľa ustanovenia § 2 zákona č. 361/2014 Z.z. o dani z motorových vozidiel v z. n. p. sa má na mysli:

• skutočné používanie vozidla na podnikanie,
• účtovanie o vozidle podľa zákona č. 431/2002 Z.z. o účtovníctve v z. n. p.,
• evidovanie vozidla v daňovej evidencii podľa § 6 ods. 11 ZDP,
• uplatňovanie výdavkov spojených s používaním vozidla alebo
• používanie vozidla na podnikanie daňovníkom, ktorý je skutočným užívateľom vozidla alebo je zamestnávateľom a zamestnancom vypláca cestovné náhrady za použitie vlastného vozidla.

Za vozidlá, ktoré sú predmetom dane, platí daň daňovník (fyzická alebo právnická osoba). Pre správne vyplnenie daňového priznania k DzMV je dôležité správne určenie postavenia daňovníka. V súvislosti s použitím vlastného motorového vozidla na podnikanie môžu nastať rôzne situácie:

• v prípade, že predmetom dane daňovníka s príjmami z podnikania a inej samostatnej zárobkovej činnosti je vlastné motorové vozidlo, v III. oddiele daňového priznania k DzMV sa na riadku 10 uvedie "Daňovník podľa § 3 písm. a)" - daňovníkom je držiteľ vozidla zapísaný v doklade;
• v prípade, že predmetom dane daňovníka s príjmami z podnikania a inej samostatnej zárobkovej činnosti je motorové vozidlo, v ktorého doklade je ako držiteľ vozidla zapísaná osoba, ktorá nepoužíva vozidlo na podnikanie (napr. automobil v BSM), v III. oddiele daňového priznania k DzMV sa na riadku 10 uvedie "Daňovník podľa § 3 písm. d)" - daňovníkom je skutočný užívateľ vozidla;
• ak je predmetom dane vlastné vozidlo zamestnanca, ktorému zamestnávateľ vypláca cestovné náhrady, v III. oddiele daňového priznania k DzMV sa na riadku 10 uvedie "Daňovník podľa § 3 písm. e)" - daňovníkom je zamestnávateľ, ktorý vypláca zamestnancovi cestovné náhrady za použitie vozidla, ktoré sa nepoužíva na podnikanie. Zamestnancom sa na tieto účely má na mysli aj napr. spoločník alebo konateľ obchodnej spoločnosti.

V prípade, že sa automobil nepoužíva na podnikanie celé zdaňovacie obdobie, na riadku 02 daňového priznania sa uvedie dátum vzniku a dátum zániku daňovej povinnosti. Ak pri vozidle v priebehu zdaňovacieho obdobia opakovane vznikla a zanikla daňová povinnosť, tieto riadky daňovník nevypĺňa, ale opakované dátumy vzniku a zániku daňovej povinnosti daňovník uvádza v oddiele VII. - Poznámky.

Pri použití súkromného elektromobilu v podnikaní je nulová ročná sadzba dane z motorových vozidiel. Táto skutočnosť však nezbavuje podnikateľa povinnosti podať daňové priznanie k DzMV.

Nepodanie daňového priznania k DzMV a následné nezaplatenie DzMV nemá vplyv na daňovú uznateľnosť výdavkov na PHL, základnej náhrady za km jazdy a vedľajších výdavkov.

Príklad č. 5:

Manželia vykonávajú podnikateľskú činnosť a obaja využívajú na pracovné cesty vlastné osobné motorové vozidlo patriace do BSM. Vozidlo nie je zaradené do obchodného majetku a ani nikdy nebolo. Môžu si obidvaja manželia uplatňovať základnú náhradu za každý jeden kilometer jazdy, ak sa rozhodnú uplatňovať skutočné preukázané výdavky na cestovanie? Kto bude daňovníkom na účely DzMV?

Áno, keďže pri osobnom motorovom vozidle patriacom do BSM sú jeho vlastníkmi obidvaja manželia a obidvaja si môžu uplatniť základnú náhradu za každý kilometer jazdy v súvislosti s pracovnou cestou, ak preukazujú skutočné výdavky na cestovanie.

V zmysle § 6 ods. 15 ZDP hnuteľné veci a nehnuteľnosti v BSM, ktoré využívajú na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov obaja manželia, zahrnie do obchodného majetku jeden z manželov. Výdavky súvisiace s využívaním týchto hnuteľných vecí sa rozdelia medzi oboch manželov v pomere, v akom ich využívajú pri svojej činnosti. V nadväznosti na vyššie uvedené je daňovníkom DzMV zvyčajne ten z manželov, ktorý je uvedený v osvedčení o evidencii ako držiteľ vozidla a zaplatenú daň si následne manželia rozdelia do daňových výdavkov.

 

Daň z pridanej hodnoty

Daňovník, ktorý je zároveň platiteľom dane z pridanej hodnoty (DPH) a ktorý využíva pri podnikaní svoje vlastné motorové vozidlo, nemá nárok na odpočítanie DPH z nakúpených PHL podľa § 49 - § 51 zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty v z. n. p. Právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v deň, kedy pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť. Daňovník však vystupuje pri nákupe PHL do vlastného motorového vozidla nezaradeného od obchodného majetku ako súkromná osoba a nie ako platiteľ DPH. Do daňových výdavkov nevstupuje cena PHL na základe dokladov od iného platiteľa/dodávateľa, ale cestovné náhrady.

Právnické osoby

Do daňových výdavkov právnickej osoby sa premietnu výdavky spojené s využitím súkromného automobilu jedine formou cestovných náhrad. Cestovné náhrady môžu byť poskytnuté zamestnancom, členom orgánov právnickej osoby (napr. konateľovi v spoločnosti s r. o.), osobám, o ktorých to ustanovuje osobitný právny predpis (napr. spoločník v spoločnosti s r. o.) a pod. v prípade, ak využijú pri výkone pracovnej cesty svoj vlastný súkromný automobil. Podmienky vyplácania cestovných náhrad ustanovuje zákon o cestovných náhradách.

Zamestnávateľ, ktorý vypláca zamestnancovi cestovné náhrady, je povinný zaplatiť daň z motorových vozidiel za mesiace, v ktorých sa pracovná cesta uskutočnila súkromným automobilom zamestnanca.

Čo nie je možné uznať do daňových výdavkov

Daňovník, ktorý využíva súkromný automobil pri svojej podnikateľskej činnosti a pritom ho nezaradí do obchodného majetku, prichádza o možnosť zahrnúť do daňových výdavkov napr. odpisy, výdavky na udržiavanie a prevádzku auta, výdavky na povinné zmluvné poistenie a havarijné poistenie, výdavky na technickú a emisnú kontrolu, výdavky súvisiace s obstaraním vozidla formou lízingu alebo úveru (napr. úrok) a pod. Platiteľ DPH prichádza tiež o možnosť odpočítať si DPH z hodnoty obstaraného automobilu.

Článok pripravila: PhDr. Zuzana Nemcová
Článok prevzatý so súhlasom Wolters Kluwer z časopisu Dane a účtovníctvo č. 5/2021

 

 

Páčil sa Vám článok? Chcete sa pravidelne dozvedieť viac aktuálnych informácií zo sveta účtovníctva, daní či miezd? Zaujíma Vás názor odborníkov na danú problematiku?

Prihláste sa na odber nášho newslettera a už nezmeškáte ani jeden článok! Dostanete ho priamo do Vašej emailovej schránky.

* Vyplnením emailu a kliknutím na tlačítko vyjadrujete aktívny a dobrovoľný súhlas so zasielaním reklamných emailov a súhlas na správu, spracovanie a uchovanie uvedenej e-mailovej adresy spoločnosti SFÉRA, a.s., so sídlom Karadžičova 2, 811 08 Bratislava, Slovenská republika, IČO: 35 757 736, zapísanej v Obchodnom registri Okresného súdu Bratislava I, oddiel: Sa, vložka č. 1979/B na marketingový účel po dobu organizovania kurzov, školení a konferencií.

Ako chránime Vaše osobné údaje sme spísali do dokumentov Ochrana osobných údajov a Obchodné podmienky.