Zamestnanci boli  vyslaní na pracovnú cestu do zahraničia. Po návrate nastúpili do povinnej karantény. Ich ošetrujúci lekári im vystavili doklad o práceneschopnosti už od dňa príchodu, kedy ešte cestovali domov. Majú v tomto prípade nárok na cestovné náhrady aj za ten deň?

Podľa zákona č. 283/2002 Z. z. o cestovných náhradách v z. n. p. (ďalej len „zákon o cestovných náhradách“) sa  cestovné náhrady pri pracovnej ceste poskytujú zamestnancovi počas celej doby trvania pracovnej cesty.

Cestovné náhrady sa poskytujú za každý kalendárny deň trvania pracovnej cesty, na ktorú bol zamestnanec vyslaný podľa § 57 zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v z. n. p. a ktorému boli podľa § 3 zákona o cestovných náhradách určené podmienky pracovnej cesty.

Cestovné náhrady sa poskytujú za podmienok ustanovených v zákone o cestovných náhradách a v súlade s podmienkami  pracovnej cesty, ktoré zamestnancovi určil zamestnávateľ (§ 3, vnútorný predpis zamestnávateľa).

Zahraničná pracovná cesta sa skončí až v mieste, ktoré určí zamestnávateľ podľa § 3 ods. 1 zákona o cestovných náhradách a zamestnancovi do času a miesta skončenia zahraničnej pracovnej cesty patrí náhrada výdavkov v súlade so zákonom o cestovných náhradách (napríklad cestovné výdavky, stravné podľa § 5 a § 13 a podobne). Zamestnanec má nárok na cestovné náhrady teda aj za deň, kedy už bol práceneschopný a cestoval zo zahraničnej pracovnej cesty. Zamestnancovi zaniká nárok na cestovné náhrady od  času skončenia zahraničnej pracovnej cesty. Obdobie karantény je podľa § 141 ods. 1 Zákonníka práce  dôležitou prekážkou v práci na strane zamestnanca, za tento čas mu nepatrí mzda / náhrada mzdy, finančné zabezpečenie počas karantény  upravuje zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení z. n. p.

Článok pre Vás pripravila: Ing. Ľuboslava Minková; prevzatý so súhlasom Wolters Kluwer z časopisu Dane a účtovníctvo č. 03/2021