Finančné riaditeľstvo SR vydáva usmernenie k posúdeniu zdaniteľnosti príspevkov na rekreáciu a ich uplatnenia do daňových výdavkov (nákladov) v súlade s ustanoveniami zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov (ďalej len „ZDP“ alebo „zákon o dani z príjmov“), ak rekreácia začala po 31.12.2024.

V súlade s § 5 ods. 7 písm. b) ZDP účinným od 1.1.2019 sú od dane oslobodené aj príjmy poskytnuté ako suma príspevku na rekreáciu poskytnutého zamestnávateľom zamestnancovi podľa § 152a zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonníka práce v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákonník práce“).
Národná rada Slovenskej republiky dňa 12.06.2024 schválila zákon č. 172/2024 Z. z., ktorým sa mení a  dopĺňa zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov a ktorým sa dopĺňa zákon č. 91/2010 Z. z. o podpore cestovného ruchu v znení neskorších predpisov. V dôsledku zmien vykonaných týmto zákonom sa s účinnosťou od 1.1.2025 rozširuje rozsah oprávnených výdavkov na rekreáciu podľa § 152a Zákonníka práce.

Príspevky na rekreáciu zamestnancov poskytované za podmienok ustanovených osobitným predpisom (§ 152a Zákonníka práce) sú daňovým výdavkom zamestnávateľa v zmysle § 19 ods. 2 písm. c) piateho bodu ZDP.

V súlade s § 152a ods. 1 Zákonníka práce zamestnávateľ, ktorý zamestnáva viac ako 49 zamestnancov, poskytne zamestnancovi, ktorého pracovný pomer u zamestnávateľa trvá nepretržite najmenej 24 mesiacov, na jeho žiadosť príspevok na rekreáciu v sume 55 % oprávnených výdavkov, najviac však v sume 275 € za kalendárny rok. 
U zamestnanca, ktorý má dohodnutý pracovný pomer na kratší pracovný čas, sa najvyššia suma príspevku na rekreáciu za kalendárny rok podľa prvej vety zníži v pomere zodpovedajúcom kratšiemu pracovnému času. Príspevok na rekreáciu môže za rovnakých podmienok a v rovnakom rozsahu poskytnúť zamestnancovi aj zamestnávateľ, ktorý zamestnáva menej ako 50 zamestnancov. Splnenie podmienok na poskytnutie príspevku na rekreáciu sa posudzuje ku dňu začatia rekreácie; počet zamestnávaných zamestnancov je priemerný  evidenčný počet zamestnancov za predchádzajúci kalendárny rok. Príspevok na rekreáciu sa zaokrúhľuje na najbližší eurocent nahor.

U zamestnávateľa s počtom zamestnancov 49 a menej platia tie isté podmienky pre poskytnutie príspevku na rekreáciu ako u zamestnávateľa, zamestnávajúceho 50 a viac zamestnancov, t. j. nemá možnosť obmedziť rozsah poskytnutia príspevku (za splnenia ustanovených podmienok poskytne príspevok na rekreáciu nielen na oprávnené výdavky zamestnanca, ale aj oprávnené výdavky rodiča zamestnanca). Ak takýto zamestnanec požiada zamestnávateľa o príspevok na rekreáciu, ku dňu začatia rekreácie musí spĺňať podmienku  nepretržitého trvania pracovného pomeru u tohto zamestnávateľa najmenej 24 mesiacov, a zamestnávateľ mu môže (nemá povinnosť) vyhovieť. Aj napriek tomu, že zamestnávateľ s počtom zamestnancov 49 a menej poskytuje príspevok na rekreáciu zamestnanca na báze vlastného rozhodnutia a dobrovoľnosti, výdavky preukázateľne vynaložené na príspevok na rekreáciu si môže uplatniť do daňových výdavkov (v sume 55 % oprávnených výdavkov, max. 275 € za kalendárny rok).
Ak zamestnanec pracuje u dvoch zamestnávateľov súčasne a u obidvoch spĺňa ustanovené podmienky na poskytnutie príspevku na rekreáciu, môže si tento príspevok uplatniť len u jedného z nich. Pokiaľ by zamestnancovi bol príspevok na rekreáciu poskytnutý od dvoch zamestnávateľov, potom jeden príspevok je uplatnený v rozpore s ustanovením § 152a Zákonníka práce, a preto naň nemožno uplatniť oslobodenie od  dane podľa § 5 ods. 7 písm. b) ZDP. U zamestnanca, ktorý má dohodnutý pracovný pomer na kratší pracovný čas, sa najvyššia suma príspevku na rekreáciu za kalendárny rok, t. j. 275 €, zníži v pomere zodpovedajúcom kratšiemu pracovnému času.

Príklad č. 1
Dvaja zamestnanci požiadali zamestnávateľa o príspevok na rekreáciu. Obidvaja k žiadosti priložili účtovný doklad s označením zamestnanca na sumu 100 €. V akých sumách bude zamestnancom vyplatený príspevok, ak jeden z týchto zamestnancov pracuje na kratší pracovný čas (polovičný úväzok)?
Zamestnávateľ obidvom zamestnancom vyplatí 55 % z oprávnených výdavkov, t. j. po 55 €. Zamestnancovi, ktorý pracuje na kratší pracovný čas (polovičný úväzok), kráti len najvyššiu sumu príspevku, t. j. sumu 275  €. Ak by v tomto kalendárnom roku zamestnanec, ktorý pracuje na kratší pracovný čas, za nezmenených podmienok znova požiadal o príspevok na rekreáciu (požiadal by zamestnávateľa doplatiť príspevok do max. sumy), potom by mu zamestnávateľ mohol v súlade s § 152a Zákonníka práce, doplatiť príspevok na rekreáciu max. do sumy 137,50 € (137,50 € = najvyššia sumu príspevku znížená v pomere zodpovedajúcom kratšiemu pracovnému času). Zamestnávateľ príspevok na rekreáciu podľa § 5 ods. 7 písm. b) ZDP oslobodí od dane a uvedie ho aj na mzdovom liste zamestnanca [§ 39 ods. 2 písm. f) bod 3 ZDP].

Ak zamestnávateľ za ustanovených podmienok vyplatí zamestnancovi príspevok na rekreáciu a podmienky na výplatu príspevku sa v priebehu roka zmenia, nie je dôvod, aby zamestnanec vrátil poskytnutý príspevok na rekreáciu, pri ktorom boli splnené všetky ustanovené podmienky.

Nárok na príspevok na rekreáciu za splnenia ustanovených podmienok má aj zamestnanec, ktorý je na materskej dovolenke alebo na rodičovskej dovolenke. Zamestnanec, ktorý je dlhodobo uvoľnený na výkon verejnej funkcie (napr. starosta, primátor), nárok na príspevok na rekreáciu nemá. Rovnako nárok na príspevok na rekreáciu nemá zamestnanec vykonávajúci prácu na základe dohody o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru.

Ustanovenie § 152a ods. 4 Zákonníka práce vymedzuje výdavky, ktoré môže zamestnávateľ na účely vyplatenia príspevku na rekreáciu považovať za oprávnené. S účinnosťou od 1.1.2025 oprávnenými výdavkami sú nielen preukázané výdavky zamestnanca, ale aj preukázané výdavky rodiča zamestnanca, t. j. aj na rekreáciu rodiča, bez účasti zamestnanca. Zamestnanec môže požiadať zamestnávateľa o príspevok na rekreáciu rodiča, ak výdavky na rekreáciu, ktoré sú oprávnenými výdavkami podľa § 152a ods. 4 a 5 Zákonníka práce zaplatil rodič zamestnanca a zamestnanec ich rodičovi preukázateľne preplatil.

Zamestnanec si za splnenia ustanovených podmienok môže v zdaňovacom období uplatniť časť príspevku na vlastnú rekreáciu a časť príspevku na rekreáciu rodičov, a to max. do úhrnnej sumy 275 €.

Podľa § 152a Zákonníka práce príspevok na rekreáciu sa poskytuje len zamestnancovi, pričom základom je pracovný pomer zamestnanca so zamestnávateľom. Rodič zamestnanca nemá k zamestnávateľovi žiadny  právny vzťah a sám zamestnanec sa rozhoduje o tom, či príspevok využije pre seba, pre svojho rodiča alebo ho nevyužije vôbec, a teda o príspevok zamestnávateľa musí vždy žiadať zamestnanec.

V súlade s § 152a ods. 4 Zákonníka práce, oprávnenými výdavkami podľa § 152a ods. 1 Zákonníka práce sú preukázané výdavky zamestnanca alebo rodiča zamestnanca na 

1. služby cestovného ruchu spojené s ubytovaním najmenej na dve prenocovania na území Slovenskej  republiky,
2. pobytový balík obsahujúci ubytovanie najmenej na dve prenocovania a stravovacie služby alebo iné služby súvisiace s rekreáciou na území Slovenskej republiky,
3. ubytovanie najmenej na dve prenocovania na území Slovenskej republiky, ktorého súčasťou môžu byť stravovacie služby,
4. organizované viacdenné aktivity a zotavovacie podujatia počas školských prázdnin na území Slovenskej republiky pre dieťa zamestnanca navštevujúce základnú školu alebo niektorý z prvých štyroch ročníkov  gymnázia s osemročným vzdelávacím programom; za dieťa zamestnanca sa považuje aj dieťa zverené  zamestnancovi do náhradnej starostlivosti na základe rozhodnutia súdu alebo dieťa zverené  zamestnancovi do starostlivosti pred rozhodnutím súdu o osvojení alebo iné dieťa žijúce so  zamestnancom v spoločnej domácnosti.

Službou cestovného ruchu je nielen ubytovanie, ale okrem iného aj stravovacie (pohostinské) služby, služby cestovných kancelárií a cestovných agentúr, sprievodcovské služby, prepravné služby (cestná doprava,  železničná doprava, letecká doprava, doprava po vode, lanovky a vleky), informačné služby, športovo–rekreačné služby, kúpeľné a zdravotné služby, wellness služby, služby cestovného poistenia. Podmienkou však je, aby tieto výdavky súviseli s ubytovaním najmenej na dve prenocovania na území Slovenskej republiky. Pod pojmom „prenocovanie“ sa podľa zákona č. 91/2010 Z. z. o podpore cestovného ruchu v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 91/2010 Z. z.“) rozumie prenocovanie fyzickej osoby v zariadení  prevádzkovanom ekonomickým subjektom poskytujúcim služby prechodného ubytovania, za ktoré odviedol obci miestnu daň za ubytovanie. Ubytovacie zariadenie je napr. budova, priestor alebo plocha, v ktorom sa verejnosti celoročne poskytuje za úhradu prechodné ubytovanie a s ním spojené služby. Ubytovacím zariadením môže byť aj sezónne ubytovacie zariadenie poskytujúce ubytovanie a s ním spojené služby. Ubytovacie zariadenia prevádzkujú podnikatelia poskytujúci ubytovanie a s ním spojené služby na základe živnostenského oprávnenia, a preto za oprávnené výdavky nemožno považovať úhrady vykonané na základe účtovného dokladu, ktorý vystavila osoba, ktorá nemá živnostenské oprávnenie na poskytovanie ubytovacích služieb.

Oprávnenými výdavkami podľa § 152a ods. 4 písm. d) Zákonníka práce sú aj preukázané výdavky  zamestnanca na organizované viacdenné aktivity a zotavovacie podujatia počas školských prázdnin na území SR pre dieťa zamestnanca, navštevujúce základnú školu alebo niektorý z prvých štyroch ročníkov gymnázia s osemročným vzdelávacím programom. Ministerstvo školstva, výskumu, vývoja a mládeže SR každoročne zverejňuje na svojom webovom sídle termíny školských prázdnin v období školského vyučovania na tri po sebe nasledujúce školské roky. Ak by zamestnanec predložil zamestnávateľovi preukázané výdavky zamestnanca na detský tábor pre svoje dieťa, ktorého sa dieťa zúčastnilo na prelome obdobia školského roku a školských prázdnin, potom za oprávnené výdavky zamestnanca na účely uplatnenia príspevku na rekreáciu možno považovať len pomernú časť úhrady, ktorá zodpovedá obdobiu školských prázdnin.

V súlade s § 152a ods. 5 Zákonníka práce, oprávnenými výdavkami podľa § 152a ods. 1 Zákonníka práce sú aj preukázané výdavky zamestnanca alebo rodiča zamestnanca podľa § 152a ods. 4 Zákonníka práce na manžela zamestnanca alebo manžela rodiča zamestnanca, dieťa zamestnanca, dieťa zverené zamestnancovi do náhradnej starostlivosti na základe rozhodnutia súdu alebo dieťa zverené zamestnancovi do starostlivosti pred rozhodnutím súdu o osvojení a inú osobu žijúcu so zamestnancom v spoločnej domácnosti,  ktorí sa so zamestnancom alebo rodičom zamestnanca zúčastňujú na rekreácii. 

Ustanovenie § 152a ods. 5 Zákonníka práce špecificky ustanovuje za oprávnené výdavky aj preukázané výdavky rodiča zamestnanca. Za rodiča zamestnanca možno považovať len biologického rodiča alebo osvojiteľa (osvojením vzniká medzi osvojiteľom a osvojencom rovnaký vzťah, aký je medzi rodičmi a deťmi) a nemožno považovať inú osobu, ktorá zamestnancovi nahradila biologického rodiča, napr. manželský partner biologického rodiča, pestún, opatrovník. Za rodiča nemožno považovať osobu, ktorá nie je uvedená na rodnom liste zamestnanca. Zamestnanci, ktorým rodný list nebol vydaný na území SR, splnenie tejto podmienky preukazujú obdobným dokladom vydaným v zahraničí.

V súlade s § 152a ods. 6 Zákonníka práce, ak nebol príspevok na rekreáciu poskytnutý prostredníctvom rekreačného poukazu, zamestnanec preukáže zamestnávateľovi oprávnené výdavky podľa odsekov 4 a 5 najneskôr do 30 dní odo dňa skončenia rekreácie predložením účtovných dokladov, ktorých súčasťou musí byť označenie zamestnanca. Zamestnávateľ poskytne zamestnancovi príspevok na rekreáciu po predložení  účtovných dokladov v najbližšom výplatnom termíne určenom u zamestnávateľa na výplatu mzdy, ak sa zamestnávateľ nedohodne so zamestnancom inak. Ak nebol príspevok na rekreáciu poskytnutý prostredníctvom rekreačného poukazu, na žiadosť zamestnanca sa príspevok na rekreáciu, ktorá začala v jednom kalendárnom roku a nepretržite trvá v nasledujúcom kalendárnom roku, bude považovať za príspevok na rekreáciu za kalendárny rok, v ktorom rekreácia začala.

Príspevok na rekreáciu poskytnutý zamestnancovi pri nedodržaní tridsaťdňovej lehoty (§ 152a ods. 6 Zákonníka práce) sa považuje za príspevok poskytnutý podľa § 152a Zákonníka práce, na ktorý možno aplikovať ustanovenie § 5 ods. 7 písm. b) ZDP.

Vzhľadom na znenie ustanovenia § 152a ods. 6 Zákonníka práce, označenie zamestnanca je povinnou súčasťou účtovného dokladu preukazujúceho oprávnené výdavky vynaložené zamestnancom. Označenie zamestnanca je povinnou súčasťou účtovného dokladu aj vtedy, ak sa rekreácie zamestnanec nezúčastní (z označenia zamestnanca na účtovnom doklade automaticky nevyplýva, že zamestnanec sa rekreácie zúčastnil), napr. ak sa rekreácie zúčastní len rodič zamestnanca. Zamestnanec musí vedieť preukázať aj vzťah k osobe, ktorá sa na rekreácii zúčastňuje, napr. vzťah k rodičovi môže preukázať svojím rodným listom.

Účtovná jednotka o skutočnostiach, ktoré sú predmetom jej účtovníctva, účtuje na základe účtovného dokladu, ktorého všeobecné náležitosti sú vymedzené v § 10 zákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o účtovníctve“), pričom neurčuje formu účtovného dokladu. Zamestnávateľ v nadväznosti na požiadavky § 152a Zákonníka práce pri účtovaní oprávnených nákladov príspevku na rekreáciu zamestnanca (rodiča zamestnanca) má vyžadovať, aby zamestnanec predložil taký doklad, ktorým preukáže splnenie požadovaných podmienok. Základnými informáciami sú identifikácia poskytovateľa rekreačného pobytu na jednej strane a na druhej identifikačné údaje zamestnanca (uvedené platí aj vtedy, ak je doklad vystavený na rodiča zamestnanca, ktorý sa rekreácie zúčastnil, bez účasti zamestnanca). Súčasťou dokladu je aj uvedenie osôb, ktoré sa zúčastnili rekreačného pobytu, aby zamestnávateľ mohol posúdiť, či je nárok na preplatenie v súlade so Zákonníkom práce. Rovnako dôležité je, aby doklad obsahoval popis poskytnutých služieb, časové vymedzenie poskytnutého rekreačného pobytu, a tiež informácie o cene, o dátume úhrady za pobyt a samotné číslo dokladu jeho vystavovateľa.

Zákon č. 289/2008 Z. z. o používaní elektronickej registračnej pokladnice a o zmene a doplnení zákona SNR č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov v § 8 ustanovuje povinné údaje, ktoré musia byť uvedené na pokladničnom doklade.  Jedným z takýchto údajov je aj písm. o) cit. ustanovenia, podľa ktorého pokladničný doklad musí obsahovať ďalšie údaje, ktorých uvedenie vyplýva z osobitného predpisu. Uvedené ustanovenie je možné využiť aj z pohľadu a potreby iných právnych predpisov (napr. aj v prípade potreby preukázania nároku na príspevok na rekreáciu podľa § 152a Zákonníka práce).

Pokiaľ súčasťou dokladu z elektronickej registračnej pokladnice nie je označenie zamestnanca, tento doklad môže slúžiť ako doklad o úhrade (úhrada ubytovaciemu zariadeniu), ku ktorému zamestnanec priloží ďalší doklad s označením zamestnanca (prípadne osôb, ktoré sa rekreácie zúčastnili) preukazujúci oprávnené výdavky, napr. hotelový účet, faktúru a pod. Za účtovný doklad nemožno považovať voucher vyhotovený portálom sprostredkujúcim ubytovanie, ktorý je v tomto prípade považovaný za objednávku, ktorou sa objednáva ubytovanie, napriek skutočnosti, že za služby uvedené na voucheri zaplatí. Účtovným dokladom, na účely aplikácie § 152a Zákonníka práce by mal byť „vyúčtovací“ doklad vystavený priamo ubytovacím zariadením, čo zároveň potvrdzuje zamestnávateľovi, že rekreácia bola uskutočnená. Ustanovenie § 5 ods. 7 písm. b) ZDP nemožno aplikovať na príspevok na rekreáciu, ak zamestnávateľ poskytne zamestnancovi príspevok na základe predloženého účtovného dokladu bez označenia zamestnanca.

Ak zamestnanec k žiadosti o príspevok na rekreáciu priloží účtovný doklad znejúci na jeho meno, na ktorom cestovná kancelária alebo ubytovacie zariadenie uviedlo výdavky na rekreáciu, napr.: ubytovanie, strava,  miestny poplatok, reštaurácia, parkovanie, potom tieto úhrady zamestnanca možno považovať za oprávnené výdavky podľa § 152a Zákonníka práce. Rovnako to platí aj v prípade predloženia účtovného dokladu znejúceho na meno zamestnanca vystaveného ubytovacím zariadením, na ktorom bude uvedený pobytový balík obsahujúci ubytovanie najmenej na dve prenocovania, stravovacie služby a okrem uvedeného iné služby súvisiace s touto rekreáciou (napr. parkovanie, wellness, skipas, reštaurácia).

Za splnenia ustanovených podmienok možno ustanovenie § 5 ods. 7 písm. b) ZDP aplikovať aj na poskytnutý príspevok na rekreáciu, ak zamestnanec predloží účtovný doklad s jeho označením, z ktorého je zrejmé, že na rekreácii bol zamestnanec, resp. rodič zamestnanca s inými osobami uvedenými v § 152a ods. 5 Zákonníka práce, na ktoré si uplatňuje príspevok na rekreáciu. Spoločnú účasť na rekreácii týchto oprávnených osôb preukazuje zamestnanec účtovným dokladom, súčasťou ktorého je aj uvedenie osôb, ktoré sa spolu so zamestnancom (rodičom zamestnanca) zúčastnili rekreačného pobytu, aby zamestnávateľ mohol posúdiť, či vznikol nárok na príspevok na rekreáciu v súlade so Zákonníkom práce (ako súčasť takéhoto dokladu sa akceptuje napr. aj potvrdenie vystavené ubytovacím zariadením, v ktorom ubytovacie zariadenie potvrdí účasť týchto osôb na rekreácii). Za oprávnené výdavky nemožno považovať výdavky zamestnanca alebo rodiča zamestnanca vynaložené na iné služby, ktoré s rekreáciou nesúvisia, napr. storno poplatky za zrušenie  rezervácie, manipulačné poplatky, poplatky za zvieratá (aj keď sú tieto výdavky uvedené na účtovnom doklade).

Zamestnanec k žiadosti o príspevok na rekreáciu prikladá kópiu účtovného dokladu a originál predloží zamestnávateľovi len k nahliadnutiu, ak ho oň zamestnávateľ požiada. Spôsob preukazovania nároku na  príspevok na rekreáciu si určuje zamestnávateľ sám, napr. úhradu oprávnených výdavkov na rekreáciu uhradených ubytovaciemu zariadeniu rodičom zamestnanca, môže zamestnanec preukázať zamestnávateľovi dvoma výpismi z banky a to výpis z účtu rodiča, kde bude prevod peňazí ubytovaciemu zariadeniu a výpis z účtu zamestnanca, kde bude prevod peňazí na účet rodiča.

Zastávame názor, že za oprávnené výdavky [§ 152a ods. 4 písm. a) až c) v spojení s ods. 5 Zákonníka práce] možno považovať preukázané výdavky zamestnanca alebo rodiča zamestnanca uvedené v tabuľke nižšie.

Podľa § 37 zákona č. 582/2004 z. z. o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 582/2004 Z. z.“) je predmetom dane za ubytovanie odplatné prechodné ubytovanie podľa § 754 až 759 Občianskeho zákonníka v ubytovacom zariadení uvedenom v citovanom ustanovení zákona č. 582/2004 Z. z. Podľa § 38 citovaného zákona je daňovníkom tá fyzická osoba, ktorá sa v ubytovacom zariadení odplatne prechodne ubytuje. Základom dane je podľa § 39 citovaného zákona počet prenocovaní. Definíciu prenocovania zákon č. 582/2004 Z. z. nepreberá z iného právneho predpisu, ani neuvádza svoju vlastnú. Definícia prenocovania uvedená v zákone č. 91/2010 Z. z. s podmienkou „...za ktoré odviedol obci miestnu daň za ubytovanie“ je splnená aj v prípade, ak obec daň za ubytovanie neustanovila (daň za ubytovanie je fakultatívna daň), t. j. priamo sa vylučuje nutnosť splnenia tejto podmienky, ak sa táto daň na území obce neuplatňuje. Všetky povinnosti ohľadom evidencie daňovníkov, zúčtovanie a odvodu dane za ubytovanie sú v zákone č. 582/2004 Z. z. nastavené na platiteľa dane, t. j. na prevádzkovateľa ubytovacieho zariadenia. Daňovník nemá dôvod ani povinnosť skúmať splnenie náležitostí k dani za ubytovanie ustanovené vo všeobecne záväznom nariadení obce.

Znamená to, že zamestnávateľ nemá dôvod ani povinnosť skúmať zaplatenie miestnej dane za ubytovanie, ak zamestnanec preukáže oprávnené výdavky účtovným dokladom, ktorého súčasťou je označenie zamestnanca, bez zaplatenia tejto dane.

Originál informácie spolu s príkladmi č. 2 až 16 si prečítate na tomto odkaze. 

Zdroj: financnasprava.sk