1/MD/2025/MP Metodický pokyn k základu poplatku podľa § 6 zákona č. 447/2015 Z. z. o miestnom poplatku za rozvoj a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov

Obsah

Úvod

1. diel Základ poplatku
   1. 1. oddiel Vymedzenie pojmov
      2. oddiel Podlahové plochy stavby, ktoré sa započítavajú do základu poplatku
      3. oddiel Podlahové plochy stavby, ktoré sa nezapočítavajú do základu poplatku
2. diel Základ poplatku, ak sa stavba realizuje v dvoch alebo viacerých katastrálnych územiach, ktoré patria dvom alebo viacerým obciam
3. diel Základ poplatku pri zvýšení alebo znížení podlahovej plochy nadzemnej časti zhotovovanej stavby povolenej právoplatným rozhodnutím o stavebnom zámere, ktorá už bola predtým povolená skorším rozhodnutím o stavebnom zámere 
4. diel Podklady pre určenie výmery podlahovej plochy stavby
5. diel Záverečné ustanovenie

Úvod

(1) Cieľom metodického pokynu je zabezpečiť jednotnú aplikáciu § 6 zákona č. 447/2015 Z. z. o miestnom poplatku za rozvoj v znení účinnom od 1.4.2025 (ďalej len „zákon o poplatku za rozvoj“) najmä pri preskúmavaní rozhodnutí obcí v rámci opravných prostriedkov Finančným riaditeľstvom Slovenskej republiky (ďalej len „finančné riaditeľstvo“), ako aj pri poskytovaní informácií daňovým subjektom a obciam.

(2) Uvedené ustanovenie bolo zmenené a doplnené zákonom č. 26/2025 Z. z. o zmene a doplnení niektorých zákonov v súvislosti so zmenami vyvolanými Stavebným zákonom (ďalej len „zákon č. 26/2025 Z. z.“) s účinnosťou od 1. apríla 2025. Cieľom zákona č. 26/2025 Z. z. je zosúladiť osobitné právne predpisy so zákonom č. 25/2025 Z. z. Stavebný zákon a o zmene a doplnení niektorých zákonov (Stavebný zákon) a odstrániť prekážky fungovania novej stavebnej legislatívy v osobitnej právnej úprave. Jedným z osobitných právnych predpisov je zákon o poplatku za rozvoj.

(3) Zákonom č. 26/2025 Z. z. sa v zákone o poplatku za rozvoj okrem iných ustanovení mení a dopĺňa aj § 6, ktorý upravuje základ miestneho poplatku za rozvoj (ďalej len „poplatok“).

(4) Zákonom č.26/2025 Z. z. s účinnosťou od 1.4.2025 sa v ods. 1, 3, 5 a 7 slová „realizovaná stavba“ nahrádzajú slovami „zhotovovaná stavba“, čím sa reflektuje na zmeny názvoslovia upravené v Stavebnom zákone.

(5) Súčasne sa v § 6 za ods. 7 dopĺňajú nové odseky 8 a 9, ktoré upravujú určenie základu poplatku pri zvýšení a znížení výmery podlahovej plochy nadzemnej časti zhotovovanej stavby na základe právoplatného rozhodnutia o stavebnom zámere k stavbe, ktorá už bola predtým povolená skorším rozhodnutím o stavebnom zámere. Základom poplatku je kladný (pri zvýšení) a záporný (pri znížení) rozdiel výmery nadzemnej časti podlahovej plochy zhotovovanej stavby v m2 vyplývajúci z rozdielu medzi týmto a predchádzajúcim rozhodnutím o stavebnom zámere.

(6) Výpočet základu poplatku v súvislosti s jeho rozšírením alebo znížením pôvodne upravoval § 8 v ods. 5 a 6 zákona o poplatku za rozvoj v znení účinnom do 31. marca 2025. Pretože výpočet základu poplatku pri zvýšení alebo znížení nadzemnej časti zhotovovanej stavby vecne súvisí so základom poplatku, boli uvedené odseky z § 8 vypustené a v precizovanom znení presunuté do § 6 zákona o poplatku za rozvoj.

1. diel Základ poplatku 

(7) Základom poplatku je výmera nadzemnej časti podlahovej plochy zhotovovanej stavby v m2, ktorá je predmetom poplatku, pričom na účely tohto zákona sa za podlahovú plochu nadzemnej časti zhotovovanej stavby považuje súčet výmery všetkých miestností v nadzemných podlažiach stavby.

(8) Z uvedenej definície základu poplatku vyplýva, že pred tým ako sa pristúpi k samotnému určeniu základu poplatku, je potrebné zistiť, či je zhotovovaná stavba predmetom poplatku a ktoré z podlahových plôch posudzovanej zhotovovanej stavby spĺňajú podmienky miestnosti a nadzemného podlažia vymedzené v jednotlivých definíciách (jednotlivé pojmy sú rozobraté v 1. oddiele tohto metodického pokynu). Iba v prípade, že podlahové plochy posudzovanej zhotovovanej stavby spĺňajú všetky podmienky ustanovené zákonom o poplatku za rozvoj, je možné ich započítať do základu poplatku.

1. oddiel Vymedzenie pojmov

(9) Predmet poplatku vymedzuje § 3 zákona o poplatku za rozvoj a je predmetom samostatného interného riadiaceho aktu.

(10) Predmetom poplatku je budova na území obce uvedená v právoplatnom rozhodnutí o stavebnom zámere, právoplatnom rozhodnutí o stavebnom zámere na zmenu dokončenej stavby, overenom projekte stavby na ohlásenie s vydanou overovacou doložkou, právoplatnom rozhodnutí o spôsobilosti stavby na užívanie, alebo právoplatnom rozhodnutí o dodatočnom povolení stavby. Budova uvedená vo vyššie uvedených rozhodnutiach alebo overenom projekte stavby na ohlásenie s vydanou overovacou doložkou je predmetom poplatku za podmienky, že jej uskutočnením vznikne nová alebo ďalšia podlahová plocha v nadzemnej časti stavby, ak § 6 ods. 8 a § 16 ods. 3 zákona o poplatku za rozvoj neustanovujú inak (§ 6 ods. 8 upravuje, že základom poplatku je kladný rozdiel výmery nadzemnej časti podlahovej plochy zhotovovanej stavby v m2 vyplývajúci z rozdielu medzi právoplatným rozhodnutím o stavebnom zámere k stavbe a predchádzajúcim rozhodnutím o stavebnom zámere a § 16 ods. 3 upravuje, že základom poplatku je rozdiel výmery nadzemnej časti podlahovej plochy realizovanej stavby v m2 medzi rozhodnutím o povolení stavby a všetkými predchádzajúcimi právoplatnými rozhodnutiami podľa dovtedajších stavebných predpisov).

(11) V prípade, že nová budova sa stavia na mieste odstránenej stavby, predmetom poplatku je rozdiel medzi podlahovou plochou novej stavby a odstránenej stavby, za predpokladu, že nadväzujúce rozhodnutie o stavebnom zámere na novú budovu nadobudne právoplatnosť najneskôr do štyroch rokov odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o stavebnom zámere na odstránenie alebo nariadenie stavby.

(12) Pojem miestnosť upravuje § 6 ods. 2 zákona o poplatku za rozvoj. Miestnosťou na účely tohto zákona je časť vnútorného priestoru stavby vymedzená podlahou, stenami a stropom alebo strešnou konštrukciou. Steny tvoria vnútorné priečky alebo obvodové konštrukcie stavby, pričom v časti obvodovej konštrukcie stavby môže byť ponechaný dočasný alebo trvalý stavebný otvor slúžiaci na vstup a výstup osôb, strojov, zariadení alebo dopravných prostriedkov.

(13) Podlahovú plochu nadzemnej časti zhotovovanej stavby vymedzuje § 6 ods. 3 zákona o poplatku za rozvoj. Za podlahovú plochu nadzemnej časti zhotovovanej stavby sa na účely tohto zákona považuje vnútorný priestor stavby okrem zvislých konštrukcií, ktorého svetlá výška medzi úrovňou podlahy a stropom alebo strešnou konštrukciou dosahuje minimálne 1,3 metra. Do podlahovej plochy nadzemnej časti zhotovovanej stavby sa započítava plocha arkierov (malých výklenkov vyčnievajúcich z múru v určitej výške nad zemou) a výklenkov, ak sú súčasne najmenej 1,2 metra široké, 0,3 metra hlboké a 2 metre vysoké od podlahy. Do podlahovej plochy nadzemnej časti zhotovovanej stavby sa započítava plocha zabratá vykurovacími telesami, inštalačnými predmetmi, technickým zariadením, strojovým vybavením alebo kuchynskou linkou. Za podlahovú plochu nadzemnej časti zhotovovanej stavby sa po splnení parametrov uvedených v prvej až tretej vete považuje aj podlahová plocha podkrovia ako vnútorný priestor stavby prístupný z posledného nadzemného podlažia vymedzený podlahou a konštrukciou krovu (nosnej konštrukcie strechy), prípadne ďalšími stavebnými konštrukciami.

(14) V ustanovení vymedzujúcom základ poplatku je k slovám „nadzemné podlažie“ zavedený odkaz na § 12 ods. 5 zákona č. 582/2004 Z. z. o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady v znení neskorších predpisov, podľa ktorého nadzemné podlažie je každé podlažie, ktoré nemá úroveň podlahy alebo jej časť nižšie než 0,80 m pod najvyšším bodom priľahlého terénu v pásme širokom 5,00 m po obvode stavby.

2. oddiel Podlahové plochy stavby, ktoré sa započítavajú do základu poplatku

(15) Vychádzajúc z § 3 ods. 2 zákona o poplatku za rozvoj sa z podlahových plôch nadzemnej časti zhotovovanej stavby vymedzených v § 6 ods. 3 zákona o poplatku za rozvoj do základu poplatku započítava iba nová alebo ďalšia podlahová plocha stavby za podmienky, že sa stavba zhotovuje na základe právoplatného rozhodnutia o stavebnom zámere, právoplatného rozhodnutia o stavebnom zámere na zmenu dokončenej stavby, overeného projektu stavby na ohlásenie s vydanou overovacou doložkou, právoplatného rozhodnutia o spôsobilosti stavby na užívanie, alebo právoplatného rozhodnutia o dodatočnom povolení stavby a súčasne stavba v ňom uvedená je predmetom poplatku podľa § 3 zákona o poplatku za rozvoj.

(16) Podlahovou plochou nadzemnej časti zhotovovanej stavby v prípade, ak sa nová stavba stavia na mieste odstránenej stavby, je iba rozdiel medzi podlahovou plochou novej stavby a odstránenej stavby, ak nadväzujúce rozhodnutie o stavebnom zámere na novú budovu nadobudne právoplatnosť najneskôr do štyroch rokov odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o stavebnom zámere na odstránenie alebo nariadenie stavby. Nie je pri tom nevyhnutné, aby sa nová stavba pôdorysne zhodovala s odstránenou stavbou. Je postačujúce, ak sa nová stavba zhotovuje na parcelných číslach, ktoré sú uvedené v právoplatnom rozhodnutí o stavebnom zámere, právoplatnom rozhodnutí o stavebnom zámere na zmenu dokončenej stavby, overenom projekte stavby na ohlásenie s vydanou overovacou doložkou, právoplatnom rozhodnutí o spôsobilosti stavby na užívanie, alebo právoplatnom rozhodnutí o dodatočnom povolení stavby a na týchto parcelných číslach stála pôvodná už odstránená stavba. Uvedené rovnako platí aj v situácii, že pôvodné parcely, na ktorých stála odstránená stavba, sa rozčlenili geometrickým plánom na parcely s novými parcelnými číslami.

(17) Pri stavbe, ktorá má slúžiť na viacero účelov, pričom niektorý z účelov nie je predmetom poplatku podľa § 3 ods. 3 písm. c) zákona o poplatku za rozvoj, sa do výmery podlahovej plochy nadzemnej časti zhotovovanej stavby započítajú všetky podlahové plochy spoločných častí a spoločných zariadení. Uvedené platí za podmienky, že podlahové plochy spoločných častí a spoločných zariadení neslúžia výhradne iba účelu, ktorý nie je predmetom poplatku podľa § 3 ods. 3 písm. c).

Príklad č. 1: Rozhodnutím o stavebnom zámere je povolená budova predajne potravín a zdravotníckeho zariadenia. Stavebnotechnické riešenie je navrhnuté tak, že obidva účely využitia stavby majú spoločný vstup do budovy, pričom spoločné časti a spoločné zariadenia slúžia predajni aj zdravotníckemu zariadeniu. Napriek tomu, že časť stavby určená pre zdravotnícke zariadenie nie je podľa § 3 ods. 3 písm. c) bod druhý predmetom poplatku, podlahové plochy spoločných častí a spoločných zariadení sa započítajú do podlahovej plochy stavby na účely určenia základu poplatku, pretože tieto spoločné časti a spoločné zariadenia stavby neslúžia výhradne zdravotníckemu zariadeniu. 

3. oddiel Podlahové plochy stavby, ktoré sa nezapočítavajú do základu poplatku

(18) Zákon o poplatku za rozvoj v § 6 ods. 4 upravuje, ktoré podlahové plochy nadzemnej časti zhotovovanej stavby sa nezapočítavajú do základu poplatku. Ide o podlahové plochy výťahovej šachty, schodiska vrátane plochy medziposchodia, balkónu, lodžie, terasy bez presklenia a šachty s rozvodmi.

(19) Ak stavba nie je predmetom poplatku podľa § 3 ods. 3 písm. c) zákona o poplatku za rozvoj, do podlahovej plochy stavby nadzemnej časti zhotovovanej stavby sa nezapočítavajú ani podlahové plochy spoločných častí a spoločných zariadení.

Príklad č. 2: Rozhodnutím o stavebnom zámere je povolená budova knižnice. Pretože knižnica nie je podľa § 3 ods. 3 písm. c) bod siedmy predmetom poplatku, predmetom poplatku nie sú ani podlahové plochy spoločných častí a spoločných zariadení tejto stavby, a preto sa nezapočítajú na účely určenia základu poplatku do podlahových plôch nadzemnej časti zhotovovanej stavby.

(20) Ak v rámci viacúčelovej stavby majú podlahové plochy spoločných častí a spoločných zariadení stavby slúžiť výlučne na účel, ktorý nie je predmetom poplatku podľa § 3 ods. 3 písm. c) zákona o poplatku za rozvoj, v takom prípade sa do celkovej výmery podlahovej plochy nadzemnej časti zhotovovanej stavby nezapočítajú.

Príklad č. 3: Rozhodnutím o stavebnom zámere je povolená budova predajne potravín a zdravotníckeho zariadenia. Časť stavby, ktorá má slúžiť zdravotníckemu zariadeniu, má samostatný vstup do budovy a priestory ako sú chodby, schodište, výťah, sociálne zariadenie a pod. sú určené na výlučné užívanie zdravotníckeho zariadenia. Pretože časť stavby slúžiaca zdravotníckemu zariadeniu nie je podľa § 3 ods. 3 písm. c) bod druhý predmetom poplatku a spoločné časti a spoločné zariadenia v tejto časti stavby slúžia výhradne zdravotníckemu zariadeniu, spoločné časti a spoločné zariadenia v tejto časti stavby sa nezapočítajú do podlahovej plochy stavby na účely určenia základu poplatku.

(21) Do základu poplatku sa nezapočítavajú ani podzemné podlahové plochy, pretože základom poplatku je iba výmera nadzemnej časti podlahovej plochy zhotovovanej stavby.

2. diel Základ poplatku, ak sa stavba realizuje v dvoch alebo viacerých katastrálnych územiach, ktoré patria dvom alebo viacerým obciam

(22) V aplikačnej praxi sa vyskytujú prípady, keď zhotovovaná budova nebude stáť v jednom katastrálnom území príslušnej obce, ale bude zasahovať do dvoch alebo viacerých katastrálnych území, ktoré patria dvom alebo viacerým obciam. Pre uvedené prípady je postup určenia základu poplatku ako aj to, ktorý správca poplatku a v akej miere vyrubí poplatok, upravený v § 6 ods. 7 zákona o poplatku za rozvoj.

(23) Ak sa budova uvedená v právoplatnom rozhodnutí o stavebnom zámere, právoplatnom rozhodnutí o stavebnom zámere na zmenu dokončenej stavby, overenom projekte stavby na ohlásenie s vydanou overovacou doložkou, právoplatnom rozhodnutí o spôsobilosti stavby na užívanie, alebo právoplatnom rozhodnutí o dodatočnom povolení stavby realizuje v dvoch alebo viacerých katastrálnych územiach, ktoré patria dvom alebo viacerým obciam, poplatok vyrubí rozhodnutím každá obec.

(24) V každej obci sa základ poplatku určí ako podiel zastavanej plochy stavby zasahujúcej do jej katastrálneho územia na úrovni prvého nadzemného podlažia k celkovej zastavanej ploche stavby vynásobený celkovou výmerou podlahovej plochy nadzemnej časti zhotovovanej stavby.

Príklad č. 4: Budova rodinného dvojdomu je povolená rozhodnutím o stavebnom zámere na dvoch parcelách, pričom jedna parcela patrí do katastrálneho územia obce X a druhá do katastrálneho územia obce Y. Rodinný dvojdom má zastavanú plochu 300 m2, pričom 140 m2 zasahuje do katastrálneho územia obce X a 160 m2 zasahuje do katastrálneho územia obce Y. Celková podlahová plocha rodinného dvojdomu je 250 m2. V uvedenom prípade každá obec vyrubí poplatníkovi poplatok, pričom základ poplatku sa určí nasledovne:

pre obec X:

ZP_{obec X} = (140 m2: 300 m2) x 250 m2 = 0,4666 x 250 m2 = 116,65 m2

pre obec Y:

ZP_{obec Y} = (160 m2: 300 m2) x 250 m2 = 0,5333 x 250 m2= 133,32 m2

Ak sa budova realizuje v dvoch alebo viacerých katastrálnych územiach, ktoré patria dvom alebo viacerých obciam, podľa § 8 ods. 1 druhej vety s odkazom na § 6 ods. 7 zákona o poplatku za rozvoj sa vypočíta aj podiel na tzv. odpočítateľnej položke tak, aby súčet u jednotlivých správcov poplatku bol 60 m2, čím sa dosiahne, že jedna stavba má uplatniteľnú odpočítateľnú položku len raz v súlade s § 8 ods. 1 zákona o poplatku za rozvoj.

Podiel na odpočítateľnej položke pre obec X a obec Y sa vypočíta nasledovne:

pre obec X:

ZP_{obec X} = (140 m2: 300 m2) x 60 m2 = 0,4666 x 60 m2 = 27,996 m2

pre obec Y:

ZP_{obec Y} = (160 m2: 300 m2) x 60 m2 = 0,5333 x 60 m2 = 31,998 m2

Pretože pri výpočte poplatku sa použije sadzba poplatku za každý aj začatý m2 podlahovej plochy nadzemnej časti stavby, základ poplatku znížený o tzv. odpočítateľnú položku sa vypočíta nasledovne:

pre obec X:

ZP_{obec X} – podiel na odpočítateľnej položke = 116,65 m2 - 27,996 m2 = 88,654 m2, po úprave vyplývajúcej z § 7 ods. 1 zákona o poplatku za rozvoj je 89 m2

pre obec Y:

ZP_{obec Y} – podiel na odpočítateľnej položke = 133,32 m2 - 31,998 m2 = 101,322 m2, po úprave vyplývajúcej z § 7 ods. 1 zákona o poplatku za rozvoj je 102 m2

Na vyrubenie poplatku použije obec X ako základ poplatku znížený o podiel na odpočítateľnej položke výmeru 89 m2 a obec Y výmeru 102 m2. 

3. diel Základ poplatku pri zvýšení alebo znížení podlahovej plochy nadzemnej časti zhotovovanej stavby povolenej právoplatným rozhodnutím o stavebnom zámere, ktorá už bola predtým povolená skorším rozhodnutím o stavebnom zámere 

(25) Podľa § 18 ods. 2 Stavebného zákona pre každú stavbu, zmenu dokončenej stavby, odstraňovanie stavby a stavebné úpravy na stavbe alebo na pozemku sa vyžaduje rozhodnutie o stavebnom zámere. Rozhodnutie o stavebnom zámere je záväzné aj pre právnych nástupcov stavebníka a ostatných účastníkov konania.

(26) Ak sa právoplatným rozhodnutím o stavebnom zámere k stavbe, ktorá už bola predtým povolená skorším rozhodnutím o stavebnom zámere, zvýši podlahová plocha nadzemnej časti zhotovovanej stavby, základom poplatku je kladný rozdiel výmery nadzemnej časti podlahovej plochy zhotovovanej stavby v m2 vyplývajúci z rozdielu medzi týmto a predchádzajúcim rozhodnutím o stavebnom zámere. Uvedené vyplýva z § 6 ods. 8 zákona o poplatku za rozvoj. 

Príklad č. 5: Stavebníkovi bolo vydané rozhodnutie o stavebnom zámere na stavbu, ktorej výmera podlahových plôch je 230 m2. Rozhodnutie o stavebnom zámere nadobudlo právoplatnosť dňa 13.6.2025. V roku 2026 bolo stavebníkovi vydané ďalšie rozhodnutie o stavebnom zámere, ktorým sa zmenila výmera podlahových plôch nadzemnej časti zhotovovanej stavby z pôvodných 230 m2 na 300 m2. V uvedenom prípade obec určí základ poplatku ako kladný rozdiel výmery nadzemnej časti podlahovej plochy realizovanej stavby v m2 vyplývajúci z rozhodnutia o stavebnom zámere a (skoršieho, predchádzajúceho) rozhodnutia o stavebnom zámere, t. j. 300 m2 - 230 m2 = 70 m2. 

Určenie základu poplatku, ak sa právoplatným rozhodnutím o stavebnom zámere k stavbe, ktorá už bola predtým povolená skorším rozhodnutím o stavebnom zámere, zníži podlahová plocha nadzemnej časti zhotovovanej stavby, upravuje § 6 ods. 9 zákona o poplatku za rozvoj. Podľa uvedeného ustanovenia ak sa právoplatným rozhodnutím o stavebnom zámere k stavbe, ktorá už bola predtým povolená skorším rozhodnutím o stavebnom zámere, zníži podlahová plocha nadzemnej časti zhotovovanej stavby, základom poplatku za rozvoj je záporný rozdiel výmery nadzemnej časti podlahovej plochy zhotovovanej stavby v m2 vyplývajúci z rozdielu medzi týmto a predchádzajúcim rozhodnutím o stavebnom zámere.

Ak je základom poplatku záporný rozdiel výmery nadzemnej časti podlahovej plochy zhotovovanej stavby, ďalší postup obce upravuje § 10 ods. 3 zákona o poplatku za rozvoj. Podľa uvedeného ustanovenia obec vydá rozhodnutie o vrátení pomernej časti zaplateného poplatku, ktorý obec vráti do 60 dní odo dňa jeho právoplatnosti. 

Príklad č. 6: Stavebníkovi bolo vydané rozhodnutie o stavebnom zámere na stavbu, ktorej výmera podlahových plôch je 230 m2. Rozhodnutie o stavebnom zámere nadobudlo právoplatnosť dňa 13.6.2025. V roku 2026 bolo stavebníkovi vydané ďalšie rozhodnutie o stavebnom zámere, ktorým sa zmenila výmera podlahových plôch nadzemnej časti zhotovovanej stavby z pôvodných 230 m2 na 180 m2. V uvedenom prípade obec určí základ poplatku ako záporný rozdiel výmery nadzemnej časti podlahovej plochy realizovanej stavby v m2 vyplývajúci z rozhodnutia o stavebnom zámere a (skoršieho, predchádzajúceho) rozhodnutia o stavebnom zámere, t. j. 180 m2 - 230 m2 = - 50 m2. Pretože základom poplatku je záporný rozdiel výmery nadzemnej časti podlahovej plochy zhotovovanej stavby (- 50 m2), obec po vyrubení poplatku vydá rozhodnutie o vrátení pomernej časti zaplateného poplatku, pričom suma na vrátenie závisí od toho, či poplatník z predchádzajúceho rozhodnutia o stavebnom zámere poplatok zaplatil, nezaplatil alebo v akej sume. 

4. diel Podklady pre určenie výmery podlahovej plochy stavby 

(27) Vychádzajúc z ustanovení Stavebného zákona výmera podlahovej plochy nadzemnej časti zhotovovanej stavby nie je náležitosťou vydaného rozhodnutia o stavebnom zámere, rozhodnutia o stavebnom zámere na zmenu dokončenej stavby, overeného projektu stavby na ohlásenie s vydanou overovacou doložkou, rozhodnutia o spôsobilosti stavby na užívanie, ani rozhodnutia o dodatočnom povolení stavby. Z uvedeného dôvodu sa pri určení výmery podlahovej plochy nadzemnej časti zhotovovanej stavby vychádza z projektovej dokumentácie stavby.

Originál informácie si prečítate na tomto odkaze.

Zdroj: financnasprava.sk