4/MD/2023/MP

Metodický pokyn k zaradeniu stavieb do predmetu dane zo stavieb podľa § 10 zákona č. 582/2004 Z. z. o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady v znení neskorších predpisov 

Obsah:

Úvod
1. diel Zaradenie stavieb do predmetu dane zo stavieb podľa členenia uvedeného v § 10 ods. 1 zákona o miestnych daniach
2. diel Zmena účelu využitia stavby
3. diel Zaradenie stavieb slúžiacich na viaceré účely
4. diel Vplyv prenájmu na zaradenie stavieb do predmetu dane zo stavieb
5. diel Zaradenie stavieb do predmetu dane zo stavieb nadobudnutých v priebehu zdaňovacieho obdobia vydražením a dedením
6. diel Zaradenie stavieb do predmetu dane zo stavieb v príkladoch  

Úvod:

Metodický pokyn č. 14/2/2010 k zaraďovaniu stavieb do predmetu dane zo stavieb podľa zákona č. 582/2004 Z. z. o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady v znení neskorších predpisov vydaný Daňovým riaditeľstvom Slovenskej republiky, odborom metodiky daní, oddelením metodiky správy daní, vrátane Dodatku č. 1 k metodickému pokynu č.14/2/2010 k zaraďovaniu stavieb do predmetu dane zo stavieb podľa zákona č. 582/2004 o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady v znení neskorších predpisov vydaného Finančným riaditeľstvom Slovenskej republiky, odborom daňovej a colnej metodiky, oddelením metodiky miestnych daní a poplatkov (ďalej len „metodický pokyn č. 14/2/2010“) sa ruší a nahrádza novým metodickým pokynom. Dôvodom vydania nového metodického pokynu je jeho aktualizácia vyplývajúca so zákona č. 268/2014 Z. z. (ďalej len „novela zákona“), ktorým sa s účinnosťou od 15. októbra 2014 menil a doplnil zákon č. 582/2004 Z. z. o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o miestnych daniach“). Uvedenou novelou zákona sa zmenilo druhové členenie stavieb uvedených v § 10 ods. 1, ktoré sú predmetom dane zo stavieb, nasledovne (zmeny sú v tabuľke vyznačené podfarbením):

Princíp zaraďovania stavieb do predmetu dane zo stavieb ostáva spravidla zachovaný tak, ako ho upravoval zrušený metodický pokyn č. 14/2/2010 (s čiastočnou zmenou pri stavbách, ktoré slúžia na bývanie a rekreáciu), pričom text upravujúci zaraďovanie stavieb rekreačných a záhradkárskych chát a domčekov na individuálnu rekreáciu a samostatne stojacich garáží, samostatných stavieb hromadných garáží a stavieb určených alebo používaných na tieto účely postavených mimo bytových domov podľa § 10 ods. 1 písm. c) a d) zákona o miestnych daniach účinného do 14.10.2014 sa vypúšťa z dôvodu neaktuálnosti a dopĺňa sa zaraďovanie chát a stavieb na individuálnu rekreáciu, samostatne stojacich garáží, stavieb hromadných garáží a stavieb hromadných garáží umiestnených pod zemou podľa § 10 ods. 1 písm. c) až f) zákona o miestnych daniach účinného od 15.10.2014. Súčasne sa na konci metodického pokynu dopĺňajú 3 nové diely. Jeden upravuje zaradenie stavieb do predmetu dane zo stavieb nadobudnutých v priebehu zdaňovacieho obdobia vydražením alebo dedením a druhý zaradenie stavieb do predmetu dane zo stavieb na príkladoch vyskytujúcich sa v aplikačnej praxi.

Cieľom tohto metodického pokynu je zabezpečiť jednotnú aplikáciu § 10 ods. 1 zákona o miestnych daniach odvolacím orgánom pri preskúmavaní rozhodnutí obcí, ako aj pri poskytovaní informácií obciam a daňovým subjektom.

1. diel Zaradenie stavieb do predmetu dane zo stavieb v členení podľa § 10 ods. 1 zákona o miestnych daniach

Predmetom dane zo stavieb podľa zákona o miestnych daniach nie sú všetky stavby definované zákonom č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov (ďalej len „stavebný zákon“), ale iba tie stavby, ktoré vymedzuje § 10 ods. 2 zákona o miestnych daniach. Podľa uvedeného ustanovenia predmetom dane zo stavieb sú stavby, ktoré majú jedno alebo viac nadzemných alebo podzemných podlaží, spojené so zemou pevným základom alebo ukotvené pilótami, pričom na daňovú povinnosť nemá vplyv skutočnosť, že sa stavba prestala užívať. Za podlažie stavby sa považuje podľa § 12 ods. 4 zákona o miestnych daniach časť vnútorného priestoru stavby vymedzená podlahou a stropom alebo strešnou konštrukciou. Definícia stavby vychádza zo zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov, podľa ktorého nehnuteľnosťami sú pozemky a stavby spojené so zemou pevným základom. Ak stavba spĺňa vyššie uvedené podmienky (spojenie so zemou pevným základom alebo pilótami a podlažie) a nachádza sa na území Slovenskej republiky, zaraďuje sa do predmetu dane zo stavieb podľa členenia uvedeného v § 10 ods. 1 zákona o miestnych daniach.

Podľa § 10 ods. 4 zákona o miestnych daniach na zaradenie stavby podľa odseku 1 je rozhodujúci účel jej využitia k 1. januáru zdaňovacieho obdobia. Z uvedeného vyplýva, že pri zaradení stavieb do niektorej zo skupín v členení podľa § 10 ods. 1 ustanovil zákon o miestnych daniach jediné kritérium, a to účel využitia stavby k 1. januáru zdaňovacieho obdobia. Preto pri zaradení stavby nie je podstatné napr. ako je stavba zapísaná v katastri nehnuteľností alebo ako bola skolaudovaná. Výnimku tvoria stavby na bývanie upravené v § 10 ods. 1 písm. a) zákona o miestnych daniach (dôvody uvádzame v tomto diele v podnadpise „a) stavby na bývanie a drobné stavby, ktoré majú doplnkovú funkciu pre hlavnú stavbu“).

Zaradenie stavieb vykoná daňovník vyplnením príslušných riadkov priznania k dani z nehnuteľností, k dani za psa, k dani za predajné automaty a k dani za nevýherné hracie prístroje (riadneho, čiastkového, opravného alebo dodatočného, ďalej len „priznanie“). Podľa poslednej vety § 99c ods. 2 zákona o miestnych daniach zmeniť účel využitia stavby nemožno dodatočným priznaním.

Správca dane pri vyrubení dane z nehnuteľností vychádza predovšetkým z údajov uvedených daňovníkom v podanom priznaní. Ak vzniknú pochybnosti o zaradení stavby v podanom priznaní, postupuje sa podľa zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ktorý upravuje právne postupy na odstránenie týchto pochybností.

Stavby sa zaradia do predmetu dane podľa členenia uvedeného v § 10 ods. 1 zákona o miestnych daniach nasledovne:

a) stavby na bývanie a drobné stavby, ktoré majú doplnkovú funkciu pre hlavnú stavbu

Zákon o miestnych daniach pri stavbách na bývanie zaviedol odkaz k poznámke pod čiarou na § 43b ods. 1 písm. a) a b) stavebného zákona. Podľa uvedeného ustanovenia sa na účely dane z nehnuteľností považujú za stavby na bývanie iba

• bytové domy - Bytový dom je budova určená na bývanie pozostávajúca zo štyroch a z viacerých bytov so spoločným hlavným vstupom z verejnej komunikácie. Byt je obytná miestnosť alebo súbor obytných miestností s príslušenstvom usporiadaný do funkčného celku s vlastným uzavretím, určený na trvalé bývanie.
• rodinné domy - Rodinný dom je budova určená predovšetkým na rodinné bývanie so samostatným vstupom z verejnej komunikácie, ktorá má najviac tri byty, dve nadzemné podlažia a podkrovie.

Zavedenie odkazu v poznámke pod čiarou k stavbám na bývanie znamená, že medzi stavby na bývanie je možné zaradiť iba bytové domy a rodinné domy za podmienky, že sa na bývanie využívajú. Overiť, či ide o stavbu rodinného alebo bytového domu, je možné v katastri nehnuteľností.

S účinnosťou od 1. apríla 2024 sa na základe zákona č. 201/2022 Z. z. o výstavbe v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o výstavbe“) a zákona č. 205/2023 Z. z. o zmene a doplnení niektorých zákonov v súvislosti s reformou stavebnej legislatívy upravuje definícia stavby na bývanie tak, že pôjde o stavbu s najviac tromi bytmi, pričom poznámka pod čiarou odkazuje na zákon o výstavbe.

Ak sa uvedené stavby nevyužívajú na bývanie, zaradia sa v nadväznosti na § 10 ods. 4 zákona o miestnych daniach podľa skutočného účelu ich využitia.

Pretože k stavbám na bývanie v odkaze k poznámke pod čiarou absentuje § 43b ods. 1 písm. c) stavebného zákona, ktorý upravuje ostatné budovy na bývanie, nie je možné tieto budovy (napr. detské domovy, študentské domovy, domovy dôchodcov, útulky pre bezdomovcov a pod.) zaradiť medzi stavby na bývanie. Medzi stavby na bývanie nie je možné zaradiť ani iné druhy stavieb (napr. rekreačné chaty a ubytovacie zariadenia rôzneho typu) napriek tomu, že sa v niektorých prípadoch využívajú na rodinné bývanie, pretože na účely zákona o miestnych daniach sa takéto stavby nepovažujú za stavby na bývanie. Všetky tieto stavby, ktoré nie sú stavbami na bývanie, ale využívajú sa na tento účel, sa zaradia do predmetu dane zo stavieb podľa § 10 ods. 1 písm. i) zákona o miestnych daniach medzi ostatné stavby neuvedené v písm. a) až h).

Bytové domy sa zaraďujú do predmetu dane zo stavieb ako stavby na bývanie iba v prípade, ak nepodliehajú dani z bytov (ani jeden byt alebo nebytový priestor nenadobudli do vlastníctva fyzické alebo právnické osoby). Dani z bytov podliehajú byty a nebytové priestory v bytovom dome, ak ich nadobudli do vlastníctva fyzické alebo právnické osoby a spoločné časti a spoločné zariadenia bytového domu sú v podielovom spoluvlastníctve vlastníkov bytov a nebytových priestorov. V § 4 písm. c) zákon o miestnych daniach pri dani z bytov a nebytových priestorov v bytovom dome zákon odkazuje na § 2 zákona NR SR č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení neskorších predpisov, podľa ktorého bytovým domom sa na účely tohto zákona rozumie budova, v ktorej je viac ako polovica podlahovej plochy určená na bývanie a má viac ako tri byty.

Okrem stavieb na bývanie sa do tejto skupiny zaradia aj drobné stavby. Zákon o miestnych daniach zaviedol pri drobných stavbách odkaz k poznámke pod čiarou na § 139b stavebného zákona. Podľa ods. 7 uvedeného ustanovenia drobné stavby sú stavby, ktoré majú doplnkovú funkciu pre hlavnú stavbu (napr. pre stavbu na bývanie) a ktoré nemôžu podstatne ovplyvniť životné prostredie. Tieto stavby sa delia na

• prízemné stavby, ak ich zastavaná plocha nepresahuje 25 m2 a výška 5 m (napr. kôlne, práčovne, letné kuchyne, prístrešky, zariadenia na nádoby na odpadky, stavby na chov drobného zvieratstva)
• podzemné stavby, ak ich zastavaná plocha nepresahuje 25 m2 a hĺbka 3 m.

Stavba, ktorá má doplnkovú funkciu pre hlavnú stavbu a jej zastavaná plocha presahuje 25 m2 a výšku 5 m alebo hĺbku 3 m, nespĺňa podmienky drobnej stavby, a preto sa nezaradí do predmetu dane zo stavieb podľa § 10 ods. 1 písm. a) zákona o miestnych daniach, ale podľa skutočného účelu jej využitia.

Pri zaraďovaní stavieb podľa nasledujúcich písmen možno ako pomôcku využiť Vyhlášku ŠÚ SR č. 323/2010 Z. z., ktorou sa vydáva Štatistická klasifikácia stavieb (ďalej len „Vyhláška ŠÚ SR“). Touto Vyhláškou ŠÚ SR bolo zrušené Opatrenie Štatistického úradu Slovenskej republiky č. 128/2000 Z. z., ktorým sa vyhlasuje Klasifikácia stavieb (ďalej len „Opatrenie ŠÚ SR“).

b) stavby na pôdohospodársku produkciu, skleníky, stavby pre vodné hospodárstvo, stavby využívané na skladovanie vlastnej pôdohospodárskej produkcie vrátane stavieb na vlastnú administratívu

Do tejto skupiny sa zaraďujú:

• stavby na pôdohospodársku produkciu - Pôdohospodárska produkcia zahŕňa priemyselne nespracované výrobky poľnohospodárskej a lesníckej výroby, produkty chovu zvierat a rýb, rybolovu a poľovníctva, napr. stavby, v ktorých sú chované živé zvieratá (hydina, ošípané, ovce, kozy), ich produkty (mlieko, vlna) a pod.
• skleníky - Skleník je stavba slúžiaca na umelé vytváranie a kontrolu vnútorných klimatických podmienok, najmä teplota a vlhkosť, vhodných pre pestovanie istých druhov rastlín, ktoré by pri vonkajších poveternostných podmienkach neprosperovali, resp. prosperovali horšie.
• stavby pre vodné hospodárstvo - Vodnými stavbami sú stavby, prípadne ich časti, ktoré umožňujú osobitné užívanie vôd alebo iné nakladanie s vodami. Súčasťou týchto stavieb sú aj ďalšie objekty, ktoré súvisia s prevádzkovým, výrobným alebo technologickým zariadením pri ich prevádzke vrátane obslužných komunikácií a inžinierskych sietí, ktoré slúžia k ich činnosti. V prípade pochybností, či ide o vodnú stavbu alebo jej súčasť, rozhoduje orgán štátnej vodnej správy.
• stavby využívané na skladovanie vlastnej pôdohospodárskej produkcie (obilniny, ovocie, zelenina)
• stavby využívané na vlastnú administratívu - Patria sem stavby, v ktorých vykonáva vlastnú administratívnu činnosť fyzická alebo právnická osoba zaoberajúca sa pôdohospodárstvom alebo vodným hospodárstvom. Pri zaradení stavieb do stavieb využívaných na vlastnú administratívu nepostačuje len vykonávanie pôdohospodárskej produkcie ako predmet podnikania, ale predmetom dane daňovníka na zaradenie vlastnej administratívy do písmena b) musia byť aj iné stavby na pôdohospodársku produkciu, skleníky, stavby pre vodné hospodárstvo, atď.

Do tejto skupiny sa nezaradia stavby, ktoré slúžia na skladovanie inej ako vlastnej pôdohospodárskej produkcie (a nesúvisiace s vlastnou pôdohospodárskou produkciou, napr. skladovanie odkúpeného obilia a iných poľnohospodárskych produktov) a stavby využívané na inú ako vlastnú administratívu (napr. prenájom stavieb v areáli spoločnosti). Takéto stavby sa zaradia podľa skutočného účelu ich využitia.

c) Chaty a stavby na individuálnu rekreáciu

Do tejto skupiny sa zaraďujú stavby chát a stavby na individuálnu rekreáciu. K uvedeným stavbám zákon o miestnych daniach nezaviedol odkaz a ani iné právne predpisy nedefinujú stavby chát a stavby na individuálnu rekreáciu. Ak chaty a stavby na individuálnu rekreáciu slúžia na tento účel, zaradia sa do predmetu dane zo stavieb podľa § 10 ods. 1 písm. c) zákona o miestnych daniach. Ak na individuálnu rekreáciu neslúžia, zaradia sa do predmetu dane zo stavieb v nadväznosti na § 10 ods. 4 zákona o miestnych daniach podľa skutočného účelu využitia.

Chaty a stavby na individuálnu rekreáciu nie je možné zaradiť podľa § 10 ods. 1 písm. c), ale ani podľa § 10 ods. 1 písm. a) zákona o miestnych daniach, ak neslúžia na individuálnu rekreáciu, ale slúžia na rodinné bývanie. Takéto stavby sa zaradia do predmetu dane zo stavieb podľa § 10 ods. 1 písm. i) zákona o miestnych daniach, pretože nie sú určené na bývanie.

Do tejto skupiny stavieb sa nezaraďujú stavby ubytovacích zariadení, ktoré sú určené na ostatné podnikanie a na zárobkovú činnosť (napr. hotely, motely, penzióny, apartmánové domy a pod. ani ostatné ubytovacie zariadenia na krátkodobé pobyty, ktorými sú napr. turistické chaty pre mládež, horské chaty, detské a prázdninové tábory, bungalovy, dovolenkové a oddychové sídla a ďalšie ubytovacie zariadenia pre dovolenkujúcich).

d) samostatne stojace garáže

Garáže sa podľa Vyhlášky ŠÚ SR zaraďujú medzi garážové budovy. Podľa stavebného zákona je garáž nebytová budova. Vo všeobecnosti za garáž sa považuje samostatná miestnosť alebo stavba určená na úschovu, individuálnu kontrolu a drobnú údržbu motorových vozidiel. Samostatne stojaca garáž je objekt alebo priestor pre odstavenie motorového vozidla, ktorá má najviac tri státia a môže mať len jeden vjazd. Za samostatne stojacu garáž sa považuje aj „dvojgaráž“ a „radové garáže“. „Radové garáže“ sú síce jednotlivé samostatne stojace garáže spravidla spojené do jedného alebo viacerých radov za sebou, avšak každá garáž má samostatný vjazd a samostatné súpisné číslo (a spravidla aj vlastníka), a preto na účely dane zo stavieb sa každá garáž v stavbe „radových garáží“ považuje za samostatne stojacu garáž.

Samostatne stojace garáže sa zaradia podľa § 10 ods. 1 písm. d) zákona o miestnych daniach, ak sa využívajú na úschovu/odstavenie/parkovanie motorových vozidiel.

Podľa uvedeného ustanovenia nie je možné zaradiť garáže, ktoré sú súčasťou rodinného domu, napr. vstavané garáže, prístavby garáží konštrukčne spojených so stavbou rodinného domu a pod., ktoré sa zaraďujú do predmetu dane zo stavieb ako súčasť rodinného domu podľa § 10 ods. 1 písm. a) zákona o miestnych daniach.

e) stavby hromadných garáží

Už z pojmu „stavba hromadných garáží“ vyplýva, že ide o takú stavbu, v ktorej je spojených dohromady viac spoločných parkovacích miest rozdelených na jednotlivé kóje spravidla oddelených namaľovanými čiarami, mrežami alebo vyťahovacím pletivom. Vo všeobecnosti sa za stavby hromadných garáží považujú stavby, ktoré majú viac ako tri parkovacie miesta, vo vnútri stavby sa nachádza vnútorná komunikácia, okolo ktorej sú umiestnené parkovacie miesta na celej ploche podlažia a stavba má spravidla spoločný vjazd pre všetky podlažia alebo samostatný vjazd pre každé podlažie. Medzi stavby hromadných garáží patria aj samostatné garážové domy, viacposchodové garáže so stovkami parkovacích miest, v ktorých sa vozidlá do vyšších podlaží dopravujú spravidla po nájazdových rampách, príp. výťahom. Stavby hromadných garáží môžu mať nadzemné alebo nadzemné a podzemné podlažia.

Ak ide o vyššie uvedené stavby, ktoré sa využívajú na hromadnú úschovu/odstavenie/parkovanie motorových vozidiel, zaradia sa do predmetu dane zo stavieb podľa § 10 ods. 1 písm. e) zákona o miestnych daniach.

f) stavby hromadných garáží umiestnené pod zemou

Do tejto skupiny sa zaraďujú stavby hromadných garáží, ktoré sú umiestnené výlučne pod zemou. Ak sa stavby hromadných garáží umiestnené pod zemou využívajú na svoj účel, zariadia sa do predmetu dane zo stavieb podľa § 10 ods. 1 písm. f) zákona o miestnych daniach. Ak sú hromadné podzemné garáže súčasťou nadzemnej stavby, ide o viacúčelovú stavbu a garáže sa zaradia ako stavby hromadných garáží podľa písmena e) tohto ustanovenia.

g) priemyselné stavby, stavby slúžiace energetike, stavby slúžiace stavebníctvu, stavby využívané na skladovanie vlastnej produkcie vrátane stavieb na vlastnú administratívu

Podľa § 10 ods. 1 písm. g) sa zaraďujú:

• priemyselné stavby - Priemysel má niekoľko odvetví, a preto sa do tejto skupiny zaradia napr. stavby automobilového priemyslu, baníctva, energetiky, gumárenského priemyslu, hospodárenia s odpadom, hračkárskeho priemyslu, hudobného priemyslu, hutníctva, chemického priemyslu, lodiarstva, polygrafie, potravinárstva, spracovania dreva, textilníctva.
• stavby slúžiace energetike - Energetikou sa podľa zákona č. 251/2012 Z. z. o energetike a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov rozumie elektroenergetika, plynárenstvo, preprava pohonných látok alebo ropy potrubím, plnenie tlakových nádob so skvapalneným plynným uhľovodíkom a rozvod skvapalneného plynného uhľovodíka.
• stavby slúžiace stavebníctvu,
• stavby využívané na skladovanie vlastnej produkcie (súvisiacej s priemyselnou činnosťou, energetikou, stavebníctvom)
• stavby na vlastnú administratívu.

Pri zaraďovaní stavieb podľa písm. g) je možné okrem Vyhlášky ŠÚ SR ako ďalšiu pomôcku využiť štatistickú klasifikáciu ekonomických činností (SK NACE) – účel priemyselnej stavby je naplnený, ak sa v nej vykonáva niektorá z priemyselných činností, ktorá je uvedená v časti C10 – 32 alebo D35.

Do tejto skupiny sa nezaradia stavby, ktoré slúžia na skladovanie inej ako vlastnej produkcie (a nesúvisiacej s vlastnou priemyselnou produkciou) a stavby využívané na inú ako vlastnú administratívu. Takéto stavby sa zaradia podľa skutočného účelu ich využitia.

h) stavby na ostatné podnikanie a na zárobkovú činnosť, skladovanie a administratívu súvisiacu s ostatným podnikaním a so zárobkovou činnosťou 

Do tejto skupiny sa zaraďujú stavby na ostatné podnikanie a zárobkovú činnosť, stavby využívané na skladovanie a administratívu súvisiacu s ostatným podnikaním a zárobkovou činnosťou (t. j. tie stavby, ktoré nie je možné zaradiť podľa § 10 ods. 1 písm. b) alebo písm. g) zákona o miestnych daniach), napr. stavby slúžiace veľkoobchodu a maloobchodu, stavby administratívy (tzv. biznis centrá), stavby hotelových a ubytovacích zariadení, čistiarní a práčovní, reklamných a marketingových služieb, bánk a pod.

Podľa § 10 ods. 1 písm. h) zákona o miestnych daniach sa zaraďujú aj stavby, ktoré slúžia na iné ako vlastné skladovanie a vlastnú administratívu a preto nie je možné zaradiť ich medzi stavby podľa § 10 ods. 1 písm. b) alebo písm. g) zákona o miestnych daniach.

i) ostatné stavby neuvedené v písmenách a) až h)

Do skupiny ostatných stavieb neuvedených v písm. a) až h) zákona o miestnych daniach sa zaraďujú napr. stavby internátov, domovov mládeže, domovov dôchodcov, útulky pre bezdomovcov, stavby úradov, nemocnice, lekárne, školy, škôlky, stavby využívane na šport a pod.

Kompletné znenie metodického pokynu (2., 3., 4., 5., 6. diel a príklady) si môžete prečítať TU.

Zdroj: Finančné riaditeľstvo SR

   

Páčila sa Vám novinka? Chcete sa pravidelne dozvedieť viac aktuálnych informácií zo sveta účtovníctva, daní či miezd? Zaujíma Vás názor odborníkov na danú problematiku?

Prihláste sa na odber nášho newslettera a už nezmeškáte ani jeden článok! Dostanete ho priamo do Vašej emailovej schránky.

* Vyplnením emailu a kliknutím na tlačidlo vyjadrujete aktívny a dobrovoľný súhlas so zasielaním reklamných emailov a súhlas na správu, spracovanie a uchovanie uvedenej e-mailovej adresy spoločnosti SFÉRA, a.s., so sídlom Karadžičova 2, 811 08 Bratislava, Slovenská republika, IČO: 35 757 736, zapísanej v Obchodnom registri Okresného súdu Bratislava I, oddiel: Sa, vložka č. 1979/B na marketingový účel po dobu organizovania kurzov, školení a konferencií.

Ako chránime Vaše osobné údaje sme spísali do dokumentov Ochrana osobných údajov a Obchodné podmienky.